West Memphis Three

Písal sa 6. máj 1993. Na tento deň s hrôzou spomínajú celé Spojené štáty americké. 

V arkansaskom meste West Memphis zmizli 5. mája 1993 traja iba osemroční chlapci Stevie Branch, Michael Moore a Christopher Byers. Okolo siedmej hodiny večer videli susedia Terryho Hobbsa, nevlastného otca Stevieho volať chlapcov domov. To bolo naposledy, čo ich niekto videl živých. 

Ešte v ten večer John Mark Byers, nevlastný otec Christophera Byersa, nahlásil polícii nezvestnosť všetkých troch chlapcov. Oficiálne policajné pátranie sa začalo ďalší deň približne o ôsmej hodine ráno, medzitým počas noci po nezvestných chlapcoch pátrali rodiny a priatelia, no bez úspechu. 

Na pátranie boli povolané záchranné zložky okresu Crittenden. Pátrali po celom West Memphise. Najviac sa zamerali na oblasť Robin Hood Hills, kde boli chlapci naposledy videní. Po niekoľkých hodinách pátrania, krátko pred druhou hodinou poobede, dôstojník Steve Jones našiel v potoku na mieste, ktoré nazývali Diablov brloh detskú topánku. Po dôkladnom prehľadaní potoka objavili  telá všetkých troch chlapcov. Boli nahí, zviazaní vlastnými šnúrkami od topánok, pravé členky mali priviazané k pravému zápästiu za chrbtom, ľavé členky k ľavému zápästiu a po telách mali tržné rany. Byers mal dokonca zmrzačený penis a miešok. V priekope sa našlo aj naruby prevrátené oblečenie chlapcov, pričom niektoré kusy oblečenia boli omotané  okolo palíc zapichnutých v bahne na dne priekopy. Dva kusy spodnej bielizne sa nikdy nenašli. Podľa forenzného patológa chlapci zomreli na viacnásobné zranenia spojené s utopením.

Vzhľadom na to, v akom stave sa našli telá chlapcov a na skutočnosť, že na mieste činu nebol dostatok dôkazov ako napríklad chýbajúca krv, bolo nepravdepodobné, že chlapcov zabili na mieste nálezu tiel. 

Polícia začala špekulovať, či sa chlapci nemohli stať obeťami nejakého rituálu. Stav, poloha a znetvorenie tiel, no najmä kastrácia vyvolali medzi miestnymi obyvateľmi strach. Strach, či by sa v blízkosti nemohol vyskytovať satanistický kult. 

Probačný úradník z West Memphisu dal polícii podnet na 18-ročného Damiena Echolsa s domienkou, že by mohol byť zapletený do satanistických rituálov. Ten bol pod jeho dohľadom až do jeho osemnástich rokov kvôli vlámaniu a sexuálne nevhodnému chovaniu. Niekoľko mesiacov strávil v ústave pre duševne chorých v Arkansase. 

Damien pochádzal z chudobnej rodiny. Keď mal osem rokov, jeho rodičia sa  rozviedli a matka sa znovu vydala. Rodina sa často sťahovala, vďaka čomu Damien vystriedal mnoho škôl. Nakoniec sa presťahovali do West Memphisu. Kvôli svojmu výstrednému vkusu, ním v miestnej komunite opovrhovali. V dobe vrážd čakal so svojou priateľkou prvé dieťa. 

Damien sa stal jedným z troch hlavných podozrivých a 7. mája 1993 ho začala vypočúvať polícia. Priznal sa k viere a praktizovaniu mágie, akékoľvek spojenie so satanizmom však poprel.

Ďalším podozrivým sa stal 16-ročný Jason Baldwin. Jason bol kamarát Damiena a trávili spolu veľa času. Chodili oblečení výhradne v čiernom a počúvali metalovú hudbu. Ľuďom sa to moc nepozdávalo a tento detail stačil k tomu, aby sa z nich stali spoločenskí vyvrheli.

Posledným podozrivým bol 17-ročný Jessie Misskelley Jr. Ten bol len okrajovo spojený s Damienom a Jasonom. Napriek tomu je jeho výpoveď kľúčová. 

Jessie pravidelne kosil trávnik u Vicki Hutchesonovej. Syn Vicki bol kamarátom zavraždených chlapcov. Vicki bola v tom čase podozrivá z okradnutia svojho zamestnávateľa a vo chvíli, keď mala podstúpiť detektor lži, nahovorila svojho syna, aby detektívovi narozprával, ako videl vraždu kamarátov. Policajti mu ukázali fotografie Damiena, Jasona a Jessieho. Nebol schopný identifikovať ani jedného z nich.

Detektívi namiesto obvinenia z krádeže navrhli Vicki, že jej doma umiestnia skrytý odposluch, aby dostala z Jasona a Damiena priznanie. Toto stretnutie mal dohodnúť práve Jessie. Súhlasila a naozaj sa stretla s oboma podozrivými u seba doma. Ani jeden z podozrivých však nevyslovil žiadne usvedčujúce vyhlásenia. Polícia tento záznam označila ako „nepočuteľný“.

Po niekoľkých dňoch polícii uviedla, ako ju Damien zobral na zraz „čarodejníc“ a v opitosti jej opísal vraždu chlapcov. Na otázky, kde sa daný zraz udial a kto sa tam ešte nachádzal odpovedať nedokázala. Nakoniec pri výsluchu uviedla mená všetkých troch podozrivých výmenou za stiahnutie obvinenia z krádeže.

Pri vypočúvaní bol Jessie informovaný a poučený o svojich právach, ako aj o prípadných dôsledkoch jeho vyhlásení. Jeho IQ dosahovalo iba 72 bodov a napriek tomu, že Jessie bol neplnoletý, vypočúvali ho bez prítomnosti zákonného zástupcu až dvanásť hodín. Jeho nižší stupeň mentánej retardácie nikomu neprekážal. Práveže naopak. Polícia ním dokázala ľahko manipulovať a vkladať mu slová do úst. Povedali mu o všetkom, čo našli na mieste činu a čo sa podľa nich v osudný deň stalo. Jessie si myslel, že ak bude spolupracovať a polícii potvrdí ich príbeh, pomôže tým sebe aj im.

Zverejnených bolo iba štyridsaťšesť minút z celého záznamu. Na nich sa Jessie k vraždám priznal a potvrdil spoluprácu na vraždách s Damienom a Jasonom. Na základe tejto výpovede boli všetci traja zatknutí a obžalovaní.

Súdny prokurátor chcel, aby Jessie svedčil proti Damienovi a Jasonovi. On však odmietol zopakovať svoje vyhlásenia a odvolal sa. Uviedol, že svojim právam dobre nerozumel. Vzhľadom k  Jessieho priznaniu bol jeho súdny proces oddelený od ostatných a začal sa 26. januára 1994.

O mesiac neskôr, 28. februára 1994, sa   začal súdny proces Damiena a Jasona. 

Aby sa nezabudlo na satanistický nádych celého prípadu, predvolali ako svedka „kultového experta“, ktorý označil oblečenie, hudbu a záujmy obžalovaných za hlavné indikátory satanistickej činnosti. Nikoho nezaujímalo, že okrem Jessieho výpovede neexistuje žiadny priamy dôkaz, ktorý by svedčil proti obžalovaným. Napriek nedostatku dôkazov a zaujatosti voči obžalovaným boli všetci traja uznaní vinnými. Jason Baldwin bol odsúdený na doživotie, Jessie Misskelley Jr. dostal doživotie plus šryridsať rokov a Damiena Echolsa odsúdili na trest smrti smrtiacou injekciou.

Po vynesení rozsudku sa vzniesla určitá vlna kritiky na ľahostajné správanie polície na mieste činu a pri vyšetrovaní. Bývalý právnik Jessieho  zverejnil viaceré závažné chyby pri vyšetrovaní zo strany polície. Miesto činu nebolo dostatočne zabezpečené, telá zavraždených chlapcov boli z vody vytiahnuté pred príchodom koronera, čo urýchlilo rozklad tiel. Voda z potoka nebola vypustená v dostatočne rýchlom čase pre zabezpečenie možných dôkazov z vody. Miestna polícia nespolupracovala a nekonzultovala s expertmi, ktorí mali s podobnými prípadmi skúsenosť a nezabezpečila bezpečný a sterilný prenos dôkazov. Niektoré dôkazy boli zabalené v papierových vreciach zo supermarketu.

Na noži Johna M. Byersa, nevlastného otca Christophera Byersa, sa našli stopy krvi, ktoré sa zhodovali s DNA Christophera, aj keď John tvrdil , že nôž nebol nikdy použitý. 

Jedna z obetí, Stevie Branch, mala na sebe stopy po uhryznutí, ktoré sa nezhodovali s odtlačkami zubov ani jedného z obvinených, ktorí svoje odtlačky museli poskytnúť po odsúdení. Tento dôkaz nebol uvedený v pôvodnej pitevnej správe a dostal sa na verejnosť až v roku 1996. V roku 1997 si nechal John M. Byers odstrániť zuby, ešte skôr ako bolo možné urobiť odtlačok. Ako dôvod uviedol periodontálne ochorenie a iné zubné problémy, ktoré ho vraj trápili roky.

V deň zmiznutia chlapcov vtrhol do reštaurácie Bojangles asi kilometer od miesta činu dezorientovaný muž afroamerického pôvodu a ukryl sa na dámskych toaletách. Muž bol celý od krvi. Zanechal po sebe stopy ako krv, vlasy a slnečné okuliare. Manažér reštaurácie všetko nahlásil hliadkujúcej dôstojníčke. Tá si od neho hlásenie vypočula len cez okienko reštaurácie a v ten deň tento prípad polícia viac neriešila. Muž z reštaurácie odišiel. Ďalší deň odobrali forenzní experti vzorky krvi, vlasov a vlákien zo stien a dlaždíc na podlahe. O tieto vzorky vyšetrujúci detektív neskôr „prišiel“.

Pri vyšetrovaní vrážd sa v oblečení chlapcov našli vlasy patriace afroamerickému mužovi. Muža napriek týmto faktom nijako nespájali s vraždami. Nikdy po ňom nepátrali a jeho identita je dodnes neznáma.

V roku 2003 Vicki Hutchesonová priznala, že jej výpoveď bola lož. Polícia sa jej vraj vyhrážala odobratím dieťaťa ak nebude vypovedať proti obžalovaným.

V roku 2007 bola testovaná DNA z miesta činu a nenašla sa žiadna zhoda s DNA trojice odsúdených . Miesto toho sa našli vlasy, ktoré sa zhodovali s DNA Terryho Hobbsa, nevlastného otca Stevieho Brancha. 

29. októbra 2007 predložili Damienovi obhajcovia federálnemu súdu dokumenty s novými dôkazmi, v ktorých žiadali obnovenie procesu alebo okamžité prepustenie obžalovaného. 

10. septembra 2008 sudca David Burnett žiadosť zamietol s odôvodnením, že testy DNA nie sú presvedčivé. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie 30. septembra 2010.

4. novembra 2010 nariadil Najvyšší súd Arkansasu nižšie postavenému sudcovi, aby znovu preveril testy DNA a zvážil, či sú nové dôkazy dostatočné na zbavenie viny všetkých troch obžalovaných. Taktiež mal preskúmať rozhodnutie porotcov, ktorí odsúdili Damiena na smrť a Jasona s Jessiem na doživotie.

Dňa 19. augusta 2011 boli všetci traja obžalovaní prepustení z väzenia na základe dohody o vine a treste Alford. Alfordova žaloba je právny mechanizmus, ktorý umožňuje obžalovaným priznať vinu a zároveň stále tvrdiť svoju nevinu v prípadoch, keď obžalovaní pripustia, že prokurátori majú dostatok dôkazov na ich odsúdenie. V rámci dohody nikto z obvinených nemôže viesť občianskoprávnu žalobu proti štátu za nezákonné uväznenie. Podľa tejto dohody boli zrušené predchádzajúce obvinenia a bol nariadený nový súdny proces. Sudca ich nakoniec odsúdil z vrážd prvého a druhého stupňa na osemnásť rokov a sedemdesiatosem dní, k tomu každý dostal podmienečný trest na desať rokov. 

Na základe tohto prípadu vzniklo veľa kníh, dokumentov a filmov. Najznámejšie dokumentárne filmy sú Paradise Lost: The Child Murders at Robin Hood Hills, Paradise Lost 2: Revelations a kniha s názvom Devil’s Knot, podľa ktorej je natočený aj rovnakomenný film.

Prípad inšpiroval aj tvorcov známeho seriálu Stranger things kde v 4. sérii bola predloha na postavu Eddieho Munsona inšpirovaná Damienom Echolsom.