“Prišla mi ako vzorná matka. Deti boli vychované, milovala ich a starala sa o ne. To, čo sa stalo, by som od nej vôbec nečakala,“ vypovedala pri súde susedka jednej z najhorších vrahýň v Česku.
Bol 2. september 2011. Mal to byť deň ako každý iný. Romana Zienertová zostala sama doma so svojimi štyrmi deťmi v rodinnom dome v obci Široký Důl. Jej partner Jaroslav odišiel k rodičom. Počas dňa sa pokúšal Romane niekoľkokrát dovolať, no neodpovedala. Rozhodol sa ju ísť skontrolovať, či náhodou nepotrebuje pomoc. Keď prišiel domov, naskytol sa mu pohľad, na ktorý nezabudne do konca života. V dome sa nachádzali nevládne telá detí a jeho partnerka bojujúca o život.
“V ten deň som pracoval u rodičov a asi 10-krát som sa jej pokúšal dovolať. Keď sa neozývala, išiel som sa pozrieť čo sa tam deje. V dome bolo ticho. Išiel som nazrieť do izby a tam som zakopol o detské telíčko. Ďalej som dom nepreskúmaval. Nevedel som čo mám robiť. Potom som to odišiel oznámiť na políciu do Poličky,“ uviedol pri výpovedi Jaroslav.
A čo sa vlastne v osudný deň za zavretými dverami stalo? Podľa Jaroslava život s Romanou nebol taký idilický, ako sa na prvý pohľad zdalo. Vraj bola veľmi žiarlivá a obviňovala ho, že ju podvádza. Taktiež sa mu často vyhrážala, že odíde a je jej jedno či s deťmi alebo bez nich. “Romanin partner veľa pracoval. Mal toho veľa a ona bola na deti sama. Jej bývalý manžel je vraj vo väzení. Mala to ťažké. Bola trochu zvláštna, ale snažila sa,“ rozpovedali sa susedia.
Polícia na mieste činu našla mŕtve telá Romany (†2 mesiace), Lukáša (†2), Elišky (†4) a Dávida (†8). Telá troch mladších detí mali podrezané zápästia a krky. Najstarší Dávid bol udusený vankúšom.
Po brutálnej niekoľko násobnej vražde sa Romana pokúsila o samovraždu obesením. Pokus jej však nevyšiel a bola transportovaná do nemocnice v Hradci Králové
Po zotavení z pokusu o samovraždu sa 4-násobná vrahyňa pokúšala vyhovoriť na stratu pamäti. “Mám iba také útržky spomienok. Matne si pamätám na moje detstvo a na nejaké tanečné krúžky, na ktoré som chodila. Vybavuje sa mi moja stará mama, ale neviem, či je to realita. V hlave sa mi všetko motá a meno partnera viem iba z policajného spisu. Obvinenia sú pre mňa neskutočné. Neviem si predstaviť, že by som niekomu ublížila a nie to ešte deťom. Je to pre mňa nepochopiteľné,“ vyznie z úst matky vrahyne.
Podľa psychiatričky Blanky Zapletalovej obžalovaná amnéziu iba predstierala. “Zienertová predstiera stratu pamäti. Amnézia bolo to najjednoduchšie čo ju napadlo. Nie je možné aby si nepamätala na školu, rodičov alebo na veci spred 20-tich rokov. Naviac pri mojom vyšetrovaní, ktoré trvalo 5 mesiacov si najskôr nepamätala deti, potom si zrazu pamätala ich mená a nakoniec si spomenula aj na ich dátumy narodenia. Na svoje detstvo si spomínajú aj ľudia trpiaci demenciou,“ tvrdí.
Štátna zástupkyňa navrhla pre obžalovanú trest v rozmedzí 20 až 30 rokov, alebo dokonca až “výnimočný trest“. Jej obhajca na druhú stranu žiadal oslobodenie obžalovanej, pretože podľa jeho názoru bolo v dôkazoch veľa nejasností. Výhrady mal aj voči psychologickému posudku, ktorý bol podľa jeho slov nedostatočný a na otázku, či bola v dobe spáchania činu trestne zodpovedná znalci neodpovedali.
Medzi usvedčujúce dôkazy, ktoré súd uznal patrili stopy krvi detí na jej veciach a dôkazy o tom, že mimo matky s deťmi sa v dome nikto iný nenachádzal.
“Deti nemali reálnu možnosť ubrániť sa fyzickej prevahe matky. Od nej, ako od osoby, ku ktorej mali najväčšiu dôveru ide o zákerný čin. Nech už bola v akejkoľvek ťažkej situácii, nemala právo ju riešiť na úkor svojich detí. Takýto čin je nutné odsúdiť doživotným trestom,“ vyniesol rozsudok sudca Miroslav Mjartan.
“Pri čítaní zdôvodnenia vynesenia rozsudku sedela nehybne. Sudca ju vyzval, aby sa postavila. Nereagovala ani na druhú výzvu. Postaviť sa jej pomohla eskorta. Po chvíli skolabovala,“ uviedol jeden z prítomných reportérov.
Vynesením doživotného rozsudku sa tak 37-ročná Romana Zienertová stala treťou ženou odsúdenou na doživotie v Českej Republike.
Ubohe duse deti…. Tam kde by mali mat bezpecne miesto,nasli zakernu smtr z ruk cloveka ktorenu najviac doverovali… kto vie do ake miery bola vrahyna naozaj nepricetna,alebo jej to bolo jedno v zachvate ziarlivostneho skratu…netrufam si ani z hlbky duse odhadnut,aka zla sila dokaze primat matku zabit tri deti na roznych miestach domu,co vylucuje afekt,a potom sa chciet z toho romanticky dostat sebevrazdou…..ale prozretelnosti to asi jedno nebolo…..prajem jej dlhy zivot,plny vycitiek,aj ked na utraty danovych poplatnikov( trebars aj jej rodiny,ktory tie dietka milovali)….niekedy je pravo vo svojej spravodlivosti z opacnej strany nespravodlive….odsudeny maju organizacie,zastava si ich pravo….ale kto pozera na pozostalych? Kto sa ich pyta ci chcu platit dozivotny hotel s teplom ,cistotou a vyvazenou stravou,pod dozorom lekarov vrahom svojich deti ci milovanych? Tato otazka padne malokedy….ja osobne si myslim,ze trest smrti nie je zabijanie ludi,ale konecna moralna hranica pre jedincov,ktory sa umyselnou brutalitou previnili na vlastnom spolocenstve,s plnym vedomim, preto, ze zalkadne spolocenske normy su nam vstepovane uz od utleho detstva… a zaroven je to zaruka statu,ktoreho sme clenmi a obcanmi,zaruka fungovania zakladneho faktu koli ktoremu je stat zriadeny vo svojej podstate,teda spolocnej ochrany a obrany,ci je nepriatel vonku, alebo vnutri…platime z dani aparaty ,armady, policie ,sudy,lekarov a vazensku spravu….a kto vie ci niekto subjektivne zas neuzna,pri posunuti humannych noriem,ze je napravena,a po case ju stretneme na ulici? Nestalo sa to po revolucii uz neraz? Neviem ci to nestoji za znovuprehodnocovanie….zaujimavy pripad z nedavnej minulosti….zaujimave citanie…..dakujem laska….tvoj otec