Román Dracula z roku 1897 od írskeho spisovateľa Brama Stokera pozná hádam každý. Postava strašidelného upíra sa stala kultovou postavou hororového žánru. Kto bol ale muž, ktorý bol inšpiráciou pre túto postavu?
Vlad III. Basarab sa narodil v roku 1431 v meste Sighisoara v dnešnej Transylvánii. Jeho matka Cneajna, bola moldavská princezná a otec, Vlad II. Dracul, bol vojvoda Valašska. Prezývku “Dracul“ (prekl. drak) získal po uvedení do Dračieho rádu, ktorý vytvoril Žigmund Luxemburský na obranu kresťanskej Európy pred Osmanskou ríšou. Zdrobneninu svojho mena, Dracula (prekl. syn draka), sa rozhodol udeliť jednému zo svojich štyroch synov, Vladovi III.
V roku 1442 boli Vlad II. a jeho synovia Vlad III. a Radu III. zatknutí Turkami. Najstarší zo zajatcov bol prepustený pod podmienkou, že Turkom zostane verný. Ako záruku si ponechali jeho synov.
Vernosť Vlada II. však netrvala dlho. V roku 1444 sa rozhodol zaútočiť na Osmanskú ríšu. Na prekvapenie, sultán jeho synov nezabil, ale “ponechal“ si ich ako možnú budúcu poistku nad prebratím moci nad Valašskom.
O 3 toky neskôr, v roku 1447, bol Vlad II. zvrhnutý z trónu a na príkaz Jána Huňadyho, správcu uhorského kráľovstva a vládcu Sedmohradska (Transylvánie), bol zavraždený. Na trón Valašska bol dosadený Vladislav II. Dan.
Po roku od vraždy svojho otca a brata Mircea II., ktorý bol mučený, oslepený a pochovaný zaživa, sa Vlad III. rozhodol vrátiť do domoviny a zasadnúť na trón ako právoplatný dedič. Svoj cieľ splnil, no po niekoľkých mesiacoch sa Vladislavovi II. podarilo prevziať žezlo späť. Potupnú porážku nedokázal Dracula prijať a podľa legiend v roku 1456 prišiel na územie Valašska s vojskom a osobne Vladislavovi II. sťal hlavu. Toto mal byť moment, kedy sa začalo najväčšie krviprelievanie v dejinách Rumunska.
Dracula vedel, že ako nový knieža má mnoho nepriateľov. So zámienkou upevnenia a zlepšenia vzťahov pozval na banket svoju opozíciu. Zo začiatku všetko vypadalo v poriadku, keď sa zrazu priateľské zasadnutie zmenilo na krvavú hostinu. Vlad III. mal údajne na hostine nechať dobodať a napichnúť na kôl približne 200 nepriateľov a členov ich rodín. Niektorých “šťastlivcov“ prinútil k robotníckej práci na hrade Poenari, kde nakoniec zomreli od vyčerpania. Po tomto masakri dostal prezývku Vlad Ţepeş, čo u nás znamená Vlad Napichávač alebo Nabodávač.
Do tejto doby bol Dracula spojencom Osmanskej ríše, ktorá ho akceptovala ako valašské knieža, za výmenu voľného prechodu cez Valašsko do Sedmohradska. Taktiež bola dohoda ohľadom platenia tribútu, ktorý zaisťoval dobré vzťahy .Od týchto spôsobov udržiavania mieru Vlad pomaly upúšťal. To sa prestalo páčiť sultánovi Mehmedovi II. Ten vyslal k Ţepeşovi diplomatov. Muži nakoniec skončili s turbanmi pribitími na hlavách, pretože si ich odmietli dať dolu z náboženských dôvodov.
Po tomto čine sa Osmania rozhodli napadnúť Valašsko s armádou približne 30-tisíc vojakov. Aj keď Dracula bránil kresťanskú Európu tým najbrutálnejším a najneľudskejším spôsobom pred moslimami, väčšina kontinentu jeho činy schvalovala a dokonca si za svoje činy vyslúžil obdiv pápeža Piusa II.
Osmanom sa podarilo vo Valašsku dobiť jednu pevnosť. Utrpeli veľké straty a keď zistili, že valašská armáda má prevahu, rozhodli sa ustúpiť. V tomto boji prežilo len asi 8-tisíc osmanských vojakov. Ale Turci neboli jediní, koho Vlad zabíjal. Vyvražďovať nechal taktiež saské dediny a vypálil sedmohradské mesto Kronštadt (dnešný Brašov). Dokonca podľa historických záznamov nechal vo Valašsku nabodnúť na kôl niekoľko desiatok tisíc krajanov.
Smrť nabodnutých ľudí nebola rýchla, ako by si mnohí mysleli. Kôl bol obetiam vsunutý do tela cez análny otvor alebo vagínu a výstup bol prepichnutý cez krk alebo rovno cez ústa. Niektoré koly boli dokonca zaoblené aby došlo k menšiemu poškodeniu vnútorných orgánov. Obete takto zomierali celé hodiny, dokonca dni. Ako by táto mučiaca technika nebola dostatočne “veľký trest“ mučedníci boli vystavovaní na očiach verejnosti.
Po nejakom čase sa Mehmed II. rozhodol pomstiť a vrátil sa s niekoľkonásobne väčšou armádou. Vlad sa nezľakol a pokračoval vo svojej obľúbenej taktike a Turkov nabodával na koly. Touto hroznou smrťou zomrelo asi 23-tisíc ľudí, ktorí vytvorili tzv. “les smrti“. V historických záznamoch sa uvádza, že matky mali na koloch nabodnuté svoje deti a vtáci si na mŕtvych telách robili hniezda. Keď sa tento pohľad naskytol samotnému sultánovi, zo strachom v očiach sa vrátil do Konštantínopolu (dnešný Istanbul).
V jednom z listov, ktorý Vlad Dracula poslal Mehmedovi II. stálo: „Zabil som roľníkov, mužov a ženy, starých aj mladých, ktorí žili v Oblucitze a Novosele, kde sa Dunaj vlieva do mora… Zabili sme 23 884 Turkov, nepočítajúc tých, ktorých sme upálili v domoch, alebo Turkov, ktorým rozrezali hlavy naši vojaci… Takže, Vaša Výsosť, musíte vedieť, že som porušil mier.“
Postupne sa od Draculu začala odvracať valašská šlachta. Tí žiadali obnovenie tribútu s Osmanmi. To knieža nemohol dovoliť. Nakoniec bol z trónu zosadený a zajatý uhorským vojskom. Jeho hrôzovláda sa skončila v roku 1462. Osmani žiadali o dosadenie na trón Radua III., Draculovho brata.
Radu III. sa na dlhé roky stratil z očí obyvateľov Valašska. Po uväznení a následnom prepustení Vlada III. osmanským sultánom, sa Radu rozhodol zostať v Osmanskej ríši. Svoje miesto si našiel po boku Mehmeda II. Stal sa jeho verným priateľom a podľa historikov bol dokonca jeho milencom.
Radu III. zasadol na trón Valašska. Bohužiaľ, svoje miesto si nevedel udržať tak dobre ako jeho brat a niekoľkokrát bol zosadený. Trón nakoniec v roku 1473 získal Basarab Laiotă cel Bătrân. Radu zomrel medzi rokmi 1475-1477 a do histórie Rumunska sa zapísal nie ako panovník, ale ako zradca.
O väznení Vlada Ţepeşa sa toho moc nevie. Vie sa však o tom, že bol prepustený v roku 1476 a za ženu si zobral Jusztinu Szilágyi, ktorá bola príbuznou Mateja Korvína. Nakoniec zostal bojovať po boku Maďarov v boji proti Osmanom. Legendy vravia, že v jednej z bitiek prišiel o hlavu. Tá bola následne darovaná do rúk Mehmeda II. a bola vystavená pred bránami do mesta Konštantínopol.
Aj napriek zverstvám, ktoré Vlad III. Dracula vykonal, je v Rumunsku považovaný za národného hrdinu v boji proti moslimskej Európe.
Vlad Tepes bol produkt svojej doby a dedičnej psychopatie,výdatne podporenej krutostou onej doby tolerujucou celkom vysokú mieru ľudskeho násilia a vojenskej brutality….nepochybne bol schopný vodca,rešpektovaný veliteľ,na dobové pomery silný zástanca svojej viery( paradoxne sa tu nerozlišuje či karolicizmu či ortodoxie,zastúpenej v jeho regióne) ,lebo obe boli v opozícii proti šíriacemu sa islamu….ono sa zdá,že Tepes bol krvilačná psychopaticka figúrka a produkt krutej doby(čo možno aj bol,a v žiadnom prípade iba to). Osmanska vlna sa po stáročia snažila v rôznej razancii so zdanlivo nevyčerpateľným zdrojmi rok čo rok odrážať na vrcholným feudalizmom, husitskou stavovskou revolúciou a Ciernou smrťou rozloženú a oslabenú Európu…mnoho krát sme boli milimeter od islamizácie ….a v reále to v kľúčových momentoch záviselo na rozhodnutiach konkrétnych jedincov,ako napríklad Jánoš Hunady(regent Uhorska a otec budúceho kráľa Matiasa “Mateja”Hunadyho ,zvaného Korvín),alebo Vláda lll Tepesa,ktorý je po Janosovi Huňady považovaný za druhého najúspešnejšieho protiosmanskeho bojovníka z celej rady európskych slachticov v priebehu niekoľkých storočí osmanskych snáh ovládnuť Europu….treba si uvedomiť,že na svoje územie a počet jeho obyvateľov si mohol dovoliť podľa jeho vlastnych údajov do 20.000 bojovníkov(rátalo sa,že na každého vojaka bolo treba troch nevojakov,aby ich produkcia dokázala onoho vojaka živiť, keďže bol nevýrobný, ale spotrebny faktor) a po každom strete s osmanmi o padlých menej……jeho mesta bránili priamu kontaktnú líniu s osmanmi…a v rámci situlacie v Uhorsku v jeho dobe bol na to úplne sam (v dĺžke hraníc svojho regiónu), kdezto osmani, čo sezónu prišli s 50 – 150.000 vojakmi, dokonca Sulejman Veľkolepý o cca 150r neskôr až s 250.000 armádou….logicky vzato,Tepes musel hľadat iné taktické a psychologické cesty na zvýšenie úspešnosti svojho vojenského úsilia….aura strachu a nepredvidatelnosti spojená s domácim prostredím, osobnou znalosťou osmanskych bojových taktik a osobnou znamostou sultana Mehmeda ll, bol v obrane svojho regiónu nadmieru úspešný….Mehmed Il, ako 20r dobyl Konštantínopol, čím zavŕšil vzostup osmandkej kultúry a v podstate zo špinavých (v očiach pravých moslimov) turkotatarov, urobil dejinami aj vtedajším svetom rešpektovanu ríšu, napojenu na líniu odkazu antickej kultúry…. tak tento dobyvateľ si poradil s Konstantinopolom, odvekým snom turkov, ale Tepes sa mu pri každom strete vysmial do tvare….robil pravidelne nájazdy od ríše, na ich brehu Dunaja stinal neuveritelne množstva turkov, páchal rozvrat a do konca dokázal primát Mehmeda s 120.000 armádou, po strate 20.000 turkov,obísť jeho územie….s tými 20.000 turkov nabodnutych na koly bol konfrontovaný pred Targovistom,ktoré nakoniec ani nedokázal obsadiť…a noc na to Tepes urobil v šialený nočný útok na jeho tábor s 10.000 vernými ,kedy len úplnou zhodou náhod nebol sultán zabitý….iba pre to,že nebol tam kde mal byt….osobna janiciarska stráž bola ale zdecimovaná….sam Tepes bol ťažko zranený, ale potešenie z takého husarskeho kúsku mu to evidentne neskalilo…zdesený Mehmed sa rozhodol neplytvať mužmi a vrátil sa spať za hranice….jeho armáda bola v morálnom rozklade….turci ho s desom volali Kaziglu bey ( Princ naazac) ……príklady Tepesovej bojovej stratégie…keby som to mal zhrnúť, Tepes bol psychopatický sadista, presne sa hodiaci do svojej doby….ale jeho krutosť musela vyčnievať nad všeobecne tolerovaný štandard doby ,miesta a jeho pozície….pravdepodobne sa o nom aj dnes bavíme….Tepes bol taky aký bol,lebo si to žiadala doba,a on zo svojej pozície mohol…..hovorí sa o Bonapartovi že bol tyran ? Keď jeho armáda čitajuca 650.000 muzov šla proti zime do Ruska,a po dobiti ničoho sa z nej vrátilo 60.000 mužov a to počas celej kampane vlastne ani s tusmi neprišli do priameho kontaktu? Nie,bol to vojvodca….ostatne… urobte si názor sami….