Tento rok ubehlo 30 rokov od jednej z najhorších masových vrážd aké si Slovensko pamätá. O život prišlo 6 nevinných ľudí, vrátane tehotnej ženy a 8 mesačného dieťaťa. Aký bol dôvod tohto hrôzostrašného masakru?
Písal sa 8. apríl 1994. V tento deň sa dvaja kamaráti, 23-ročný Róbert Matta a 24-ročný Viliam Hauser, rozhodli uskutočniť plán, ktorý im mal pomôcť vyriešiť ich zlú finančnú situáciu. Obaja muži boli nezamestnaní a hľadali spôsob, ako sa čo najrýchlejšie dostať k veľkému obnosu peňazí. V jednom momente si spomenuli na Vietnamcov, bývalých kolegov z Istrochemu, ktorí si otvorili výnosný veľkosklad s textilom a elektronikou. V pláne bolo olúpiť Vietnamcov o finančnú hotovosť, ktorá podľa Viliama a Róberta mala dosahovať sumy až do 1 milióna amerických dolárov.
Celú “akciu“ mali mladíci dopredu naplánovanú. Zaobstarali si strelné zbrane, samopal Škorpión a pištoľ ČZ kal. 7,65. Miesto útoku si boli niekoľkokrát dopredu obzrieť a taktiež nezabudli na gumové rukavice. Jedna dôležitá vec im však chýbala. Tou vecou boli krytia tváre. Prečo by sa nezamaskovali, keby išli na miesto činu “iba kradnúť“. Obzvlášť, keď obete poznali osobne? Ako to teda na mieste činu vypadalo?
Bolo niečo po 8 hodine večer, keď sa útočníci vybrali vyzbrojení do skladov na Starej Vajnorskej ceste v Bratislave. Ako prvý si ich všimol Tran Phuong Son. Táto návšteva pre neho s najväčšou pravdepodobnosťou nebola nijako prekvapivá, lebo Róberta poznal a viackrát u nich nakupoval kazety. Všetko sa však zmenilo v okamžiku, keď Róbert vytiahol samopal a začal na Sona kričať nech im dá všetky peniaze. Muž neváhal a zo zásuvky v písacom stolíku chcel vytiahnuť bankovky. Bohužiaľ to nestihol. Róbert si podľa jeho slov myslel, že Son má v stole ukrytú zbraň, a tak mu uštedril niekoľko strelných rán. Guľky zasiahli niekoľko dôležitých orgánov, ako srdce a pľúca. Nakoniec dostal ešte “ranu istoty“ priamo do hlavy. Son bol na mieste mŕtvy. Ďalšou obeťou sa stal Nguyen Ming Hai, ktorý sa pokúšal utiecť potom, ako počul rany z vedľajšej miestnosti. Nanešťastie si ho všimol strelec. Schytal 7 strelných rán, z toho 5 priamo do hlavy a ďalšie dve do ľavého ramena a driekovej oblasti. Útok nemal šancu prežiť, napriek tomu dostal tiež ranu istoty.
Medzitým, ako sa z Róberta Matta stal 2-násobný vrah, priviedol Viliam z obytnej časti skladu dve ženy, Dao Thi Minh Huong a Nguyen Thi Kim dung. Kim dung bola v 6. mesiaci tehotenstva.
Od žien sa dozvedeli o ďalších miestach, kde sú ukryté peniaze, no ani jedna neunikla rovnakému osudu ako predchádzajúce obete. Prvú zastrelil Huong, potom čo dostala hysterický záchvat. Ako posledná prišla na radu tehotná Kim dung, pretože sa obaja útočníci zhodli na tom, že nemôžu za sebou nechať žiadneho svedka. Obe dostali priame rany do hlavy. Predtým však ešte Róbert stihol zavraždiť Tran Xuan Khama, ktorý sa pokúsil zachrániť ženy pred strielajúcim Škorpiónom. Jeho hrdinský pokus nevyšiel a aj on skončil na mieste mŕtvy. Guľky zasiahli srdce, pľúca, pečeň, mozog a hrudnú srdcovnicu. Každá smrť bola poistená ranou istoty.
Zatiaľ čo si Róbert svoje vražedné besnenie vybíjal na dospelých, Viliam nasledoval plač ozývajúci sa zo zadnej miestnosti v obytnej časti skladu. Tam v postieľke zbadal ležať 8-mesačné dievčatko. Rozhodol sa ju umlčať. Batoľa bezváhania prevrátil na bruško a naskladal na ňu niekoľko vankúšov a prikrývok. Ako príčina smrti bolo uvedené mechanické udusenie.
Po vykonaní hrozného masakru sa obom vrahom podarilo z miesta činu nepozorovateľne ujsť s lupom v hodnote 1,2 milióna slovenských korún v rôznych finančných menách.
Telá boli objavené až 10. apríla opatrovateľkou malého dievčatka. Róbert s Viliamom sa medzitým snažili zbaviť dôkazov a rozhodli sa utiecť do Nemecka, kde bývala Viliamova sestra a matka. Do Nemecka si zobrali iba určitú časť z ukradnutej hotovosti – valuty. Zvyšok peňazí, ako aj vražedné zbrane nechali na Slovensku. O ukrytie zbraní sa postaral Viliamov brat, ktorý ich zakopal v lese.
V zahraničí sa dlho nezdržali. Vidina veľkého množstva peňazí, ktorá na nich v domovine čakala bola silnejšia než prečkanie vyšetrovania spáchaného činu. Naspäť na Slovensko sa vrátili už po 11 dňoch, keďže podľa polície nemali vyšetrovatelia žiadne stopy vedúce k páchateľom. Táto informácia nebola tak úplne pravdivá.
Forenzní analytici našli na mieste činu odtlačok prsta, ktorý nepatril žiadnej z obetí.
Túto dôležitú informáciu sa rozhodli nezverejňovať, aby nevystrašili prípadného páchateľa. Nie je jasné, ako sa odtlačok dostal na dvere, keďže páchatelia mali rukavice, no stal sa z neho kľúčový dôkaz. Netrvalo dlho a v databáze našli zhodu. Jeden z vrahov, Viliam Hauser, mal už záznam v registri trestov. Ďalšia informácia, ktorá nebola zverejnená v médiách bola, že sa im podarilo prepojiť masaker s krádežou zbraní v Krasňanoch.
„V ďalšom šetrení bolo zistené, že došlo ku krádeži v lokalite Krasňany a boli tam odcudzené strelné zbrane. Počas ďalších previerok bolo zistené, že jedna z týchto zbraní bola predaná jednému z podozrivých (v masakri Vietnamcov). Na základe tohto zistenia boli obaja podozriví (Róbert Matta a Viliam Hauser) predvedení a vypočúvaní v trestnom čine vlámania/lúpeže a na základe predvolania sa priznali k závažnej niekoľkonásobnej vražde,“ vyjadruje sa k prípadu Major Jozef Schmidt v Najväčších kriminálnych prípadoch Slovenska.
Róbert a Viliam boli zadržaní 3 dni po ich príchode na Slovensko na hraničnom priechode Petržalka – Berg.
Súdne pojednávanie sa začalo 15. mája 1995 a trvalo iba 9 dní. Obaja muži boli odsúdení na doživotie s podmienečným prepustením po 25 rokoch.
V roku 2019 obaja vrahovia požiadali o podmienečné prepustenie a obe žiadosti boli zamietnuté. O 4 roky neskôr si znovu o podmienečné prepustenie požiadal Róbert Matta. Žiadosť bola opäť zamietnutá. Podľa vedenia väzníc muži nie sú pripravení na opätovné zaradenie do spoločnosti, a tak aj po 30 rokoch zostávajú stále pod zámkom.
