Nikoho nezabili ani neznásilnili. Napriek tomu si odpykávajú doživotie bez podmienečného prepustenia medzi najhoršími zločincami Slovenska. Svoj osud si spečatili krádežami a lúpežami. Sú však tieto činy tak závažné, aby sa už nikdy nemohli zaradiť naspäť do spoločnosti?
Ján Karvai
Ján Karvai sa narodil 31. mája 1964 v Martine. Prvé problémy so zákonom mal už ako 15-ročný. Za drobné krádeže bol poslaný do nápravného ústavu pre mládež. Z pobytu “za mrežami“ sa však nepoučil a po prepustení v nelegálnych činnostiach pokračoval. V roku 1987 bol prvýkrát odsúdený za násilný trestný čin – lúpež. Vtedy v Martine okradol muža o 6700 slovenských korún (v tej dobe to bol asi 2-mesačný plat). Za tento zločin bol najskôr odsúdený na 18 mesiacov, no neskôr bol čin prekvalifikovaný ako lúpež a nie iba ako krádež, pretože podľa výpovede napadnutého muža ho Ján držal pod krkom. Dĺžka trestu sa predĺžila na 4 roky.
Ako mnoho väzňov v Československu, aj Ján bol prepustený na slobodu počas amnestií Václava Havla. Počas nasledujúcich rokov bol viackrát súdne trestaný, väčšinou za drobné krádeže.
Ďalšie lúpežné prepadnutie spáchal v roku 2002, keď v Žiline násilím vtlačil muža do auta a vyhrožoval mu zastrelením. Tu sa obohatil o 400 korún. Ján dostal ďalšie 4 roky za mrežami, no za dobré správanie bol podmienečne prepustený.
Osudným dňom sa pre ostrieľaného recidivistu stal 16. apríl 2007. V ten deň Ján s komplickou Máriou Šándorovou olúpili v Prievidzi opitého muža o 5000 korún. Obeť si vyhliadli v parku. Muž zrovna močil a k lupičom bol otočený chrbtom. Ján ho udrel zozadu po hlave a krku zovretými rukami a muž sa zrútil k zemi. Mária mužovi prehľadala oblečenie a z vrecka vybrala hotovosť. Z miesta činu utiekli, no videli ich svedkovia. Netrvalo dlho a o niekoľko týždňov neskôr mal Ján opäť na rukách putá.
Ako prvá bola zatknutá Mária. Práve ona mala označiť recidivistu Jána ako strojcu celej lúpeže. Pri výsluchu Ján zapieral a tvrdil, že z činom nemá nič spoločné. Podľa jeho slov muža okradla Mária a všetko hodila na neho, lebo on, ako 9-násobný trestanec je ľahká “obeť“. Tejto verzii nikto neuveril, a tak znova skončil pred súdom.
Počas súdneho procesu Ján stále trval na svojej nevine. „Viem, že ma súd berie ako nedôveryhodnú osobu, keď už som bol trestaný. Toto som však nespáchal. Chcel som sa dobrovoľne podrobiť skúške na detektore lži, ale to mi neumožnili,“ vyjadril sa obžalovaný.
Vo svojej verzii, ktorá vyšla v knihe Zatratení od Dávida Kičina tvrdí: „Išiel som domov cez park ako mnohokrát predtým. Ako som prechádzal, počul som, ako niekto po niekom kričí – No veď počkaj, ja ti ukážem. Keď som sa prechádzal popri fontáne, stál tam podnapitý chlap a v ruke držal telefón, ktorým sa snažil niekde volať. Spýtal som sa ho zo zvedavosti, čo sa mu stalo, tak mi povedal, že ho okradla jedna cigánka o 5000 korún, ale nech sa neteší, lebo ju dobre pozná. V ten moment som vedel, že to bola Šándorová.“
Odsúdený nakoniec boli obaja. Mária Šándorová dostala 6 rokov a 11 mesiacov nepodmienečne za spoluúčasť na lúpeži. Horšie to však bolo s Jánom. Tento zločin bol v poradí jeho tretí násilný trestný čin – v tomto prípade lúpež. Do hry tak vstúpila prísna zásada trikrát a dosť.
Dňa 3.decembra 2008 bol Ján Karvai odsúdený na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Proti verdiktu sa odvolal, no Krajský súd v Trenčíne v roku 2009 rozsudok potvrdil. „Je to nespravodlivé, odsúdili ma na doživotie ako nejakého vraha,“ vyjadril svoje pocity Ján predtým, než ho odviedli do leopoldovskej väznice, kde má stráviť zbytok života.
Jozef Koky
Meno Jozef Koky nie je širšej verejnosti známe. Zásada trikrát a dosť ho zaradila medzi najhorších z najhorších. Má však ale jeho doživotné uväznenie naozaj opodstatnenie?
Jozef Koky sa narodil v roku 1979 v Liptovskom Mikuláši. Bol drogovo závislý a ako to už vo väčšine prípadoch býva, aj Jozef sa dal na kriminálnu dráhu, aby mohol financovať svoju závislosť.
Počas svojej kriminálnej kariéry bol odsúdený za 4 lúpežné prepadnutia – záložňa v Kysuckom Novom Meste, potraviny a herňa v Ružomberku a taxikár v Dolnom Kubíne. Všetky tieto lúpeže mal vykonať pod vplyvom drog – alkoholu a pervitínu. Podľa jeho vlastných slov vedel pred poslednou lúpežou, že ak ju spácha, hrozí mu doživotie. Aj napriek tomu sa trestný čin rozhodol vykonať. „Áno, vedel som, že mi hrozí doživotie, ale pod vplyvom drog som nad tým nerozmýšľal a chcel som sa zbaviť dlhov.“
Jozef bol odsúdený stráviť zbytok života ze mrežami bez nádeje, že sa niekedy dostane opäť von. „Pýtate sa ma, či som sa zmieril s tým, že som dostal doživotie? Nie! Nezmieril a nezmierim, lebo podľa mňa, za to, čo som spáchal, je to veľmi prísny trest, ktorý som dostal, na rozdiel napríklad od Juhásza, ktorý dostal 9 rokov za 3-násobnú vraždu,“ vyjadril Jozef svoje pocity v knihe Zatratení.
Jozef požiadal aj o milosť prezidenta Slovenskej republiky, no ten návrh zamietol.
