Miloval vedu. Mohol byť úspešným chemikom so žiarivou kariérou. Svoju vášeň však nevyužil v možnom vedeckom pokroku, no napriek tomu ho pozná celý svet. The Teacup Poisoner (dosl. prekl. otravovač čajov) je známy ako jeden z najmladších vrahov v histórii Veľkej Británie.
Graham Young sa narodil 7.septembra 1947 v Neasdene, mestskej časti Londýna. Keď mal 3 mesiace, jeho matka Bessie zomrela na tuberkulózu. Jeho otec Fred sa so smrťou manželky nevedel vysporiadať a tak sa o Grahama starala teta Winnie a strýko Jack. Sestra Winifred skončila v starostlivosti starých rodičov. V roku 1950 sa jeho otec znovu oženil a s oboma deťmi a s novou manželkou Molly sa rozhodli presťahovať do St. Albans.
Pre Grahama bolo sťahovanie psychicky veľmi náročné a začal trpieť úzkosťou z odlúčenia. Stále viac sa uzatváral do seba, vyhýbal sa rovesníkom a viac sa zaujímal o chémiu a toxikológiu. Časom si obľúbil knihy a príbehy o rôznych vrahoch a kriminálnych prípadoch. V puberte za svoj vzor považoval Adolfa Hitlera.
Jeho vášeň k vede podporoval otec Frank a k narodeninám mu kúpil prvú chemickú súpravu na robenie pokusov. Graham dokonca dostal v škole prezývku “šialený profesor“.
Keď mal Graham 13 rokov, dokázal presvedčiť starších chemikov, že má 17 a jedy, ako napríklad digitalis purpurea, antimón, arzén alebo tálium potrebuje na vedecké účely.
Svoje “experimenty“ vykonával na nič netušiacich ľuďoch, ako boli spolužiaci a členovia rodiny. Ako prvú obeť si vybral spolužiaka Christophera Williamsa, ktorému jed podával v koláčoch a čaji. Christopher začal trpieť žalúdočnými problémami, kŕčmi, hnačkou a zvracaním. Keď kvôli chorobe prestal chlapec chodiť do školy, musel Graham s trávením spolužiaka prestať, kvôli tomu, že k nemu nemal prístup. Vďaka “odstrihnutiu sa“ od Grahama Christopher prežil.
Po tejto skúsenosti si Graham uvedomil, že ku svojim “pokusným králikom“ musí mať neustály prístup, a tak sa rozhodol, že ďalšími obeťami sa stanú členovia jeho rodiny.
V roku 1961 celá Grahamova rodina vážne ochorela. Frank si myslel, že ich jeho syn mohol neúmyselne otráviť domácou chemickou sadou. Tieto obvinenia Graham odmietol, a pretože sám bol viackrát rovnako chorý, Frank od tohto názoru upustil. „Začal som doma experimentovať. Do hotových jedál, ktoré jedla moja matka, sestra a otec som niekedy pridal jedno, niekedy tri zrná (jedu). Občas som musel zjesť niečo z toho otráveného jedla, aby som tiež ochorel,“ vypovedal neskôr Graham.
V novembri toho istého roku bola Grahamova sestra Winifred hospitalizovaná v nemocnici, kde zistili, že príčinou jej zlého zdravotného stavu je otrava atropou bella-donneou. Po tomto zistení Frank opäť podozrieval svojho syna, ale nakoniec situáciu nijak neriešil. Winifred sa nakoniec v nemocnici uzdravila, no zdravotný stav nevlastnej matky Molly sa začal zhoršovať nezvratnou rýchlosťou. Na trávenie Molly Graham používal antimón, čo malo za následok zvracanie, hnačku, stratu na váhe a vypadávanie vlasov. Časom bola na tom tak zle, že musela odísť z práce.
Všetko sa zmenilo 21. apríla 1962, keď Graham priniesol chorej macoche šálku čaju so smrteľnou dávkou tália. Manželku našiel zvíjať sa v agónii Frank, ktorý ihneď zavolal pohotovosť. Žena bola odvezená do nemocnice, kde neskôr v noci zomrela. Príčina smrti bola pripísaná prolapsu chrbtice, ako dôsledok dopravnej nehody, pri ktorej utrpela zranenia hlavy, krku a chrbtice. Po tragédii sa rázne zhoršil zdravotný stav otca. Frank bol taktiež hospitalizovaný s rovnakými príznakmi ako predchádzajúci členovia rodiny. Tentokrát ako príčinu lekári diagnostikovali otravu antimónom.
Celá “bizarná“ situácia s rodinou Youngových nedala spávať Grahamovmu učiteľovi prírodných vied, ktorý zalarmoval políciu. Mladý travič bol zatknutý potom, čo sa u neho našli rôzne druhy jedovatých látok a chemikálií. Priznal sa k otrave Winifred, Franka a spolužiaka Christophera. Za vraždu Molly nikdy súdený nebol, lebo v čase obvinenia bolo jej telo dávno po kremácii, a tak na tele nemohla byť urobená pitva. Nakoniec bol vo svojich 14-tich rokoch odsúdený na 15 rokov v psychiatrickej liečebni v Broadmoore.
Pri jednej z návštev Winifred a tety Winnie sa Graham priznal k vražde Molly. Taktiež im povedal, že plánuje zabiť jedného človeka za každý rok strávený “pod zámkom“.
Jeho slová na seba nenechali dlho čakať. Krátko po príchode The Teacup Poisonera do Broadmoore zomrel pacient John Berridge na otravu kyanidom. Jeho smrť bola uzavretá ako samovražda, aj keď viacerí pacienti vypovedali, že počuli Grahama chváliť sa, ako dokázal vyextrahovať jed z kríkov vavrínu, ktoré vo veľkom množstve rástli v okolí liečebne. Oficiálne sa k tejto vražde nikdy nepriznal, a tak nad úmrtím Johna Berridgea visí veľký otáznik.
Graham Young bol nakoniec prepustený 4. februára 1971. Našiel si prácu v John Hadland Laboratories, kde sa vyrábali infračervené šošovky z tália slúžiace pre vojenské vybavenie, píše allthatsinteresting.com. V práci o jeho pobyte na psychiatrii vedeli, no podľa vlastných slov sa tam dostal kvôli psychickému zrúteniu spôsobenému smrťou matky. Pravdivosť jeho slov si nikto neoveril.
Graham sa snažil zapadnúť medzi kolegov, a tak často nosil do spoločnej firemnej čajovne vlastný čaj a kávu. Ostatným toto gesto nového kolegu pripadalo milé, preto ho nikto nepodozrieval, keď sa laboratóriom prehnala nepríjemná choroba. Veľa zo zamestnancov sa sťažovalo na neznesiteľné kŕče a závraty. Choroba sa šírila tak rýchlo, že si začali myslieť, že ju spôsobuje baktéria alebo vírus vo vode, alebo epidémia ploštíc, ktorá sa zrovna šírila v miestnych školách.
Keď jeden z pracovníkov laboratória, 59-ročný Bob Egle musel pre vážnosť zdravotného stavu dočasne opustiť prácu, začala sa medzi zamestnancami šíriť panika. Tá ustúpila, až keď sa vyliečil a vrátil sa do práce. Netrvalo však dlho a stav Boba sa zhoršil natoľko, že musel byť hospitalizovaný v nemocnici, kde 7. júla 1971 zomrel. Ako príčinu smrti lekári stanovili zápal pľúc.
Ďalším hospitalizovaným bol Jethro Batt a David Tilson. Jethra prijali so silnými bolesťami žalúdka, hrudníka, hustým vypadávaním vlasov a halucináciami. Jeho bolesti boli vraj tak silné, že prosil svoju manželku, aby mu dala zbraň a mohol sa zabiť. David trpel necitlivosťou nôh, dýchacími ťažkosťami a bolesťou na hrudníku. Obaja muži našťastie veľké utrpenie prežili.
„J (Jethro) má ťažkú alopéciu. Nemocnica preveruje jeho výsledky… Situácia je plná nebezpečenstva a všetko budem musieť poriadne sledovať. Ak sa bude zdať, že ma odhalia,idem budem sa musieť zničiť. Neexistuje žiadna iná alternatíva,“ zaznamenával svoje myšlienky Graham vo svojom denníku. Ďalej písal: „Nemocnica presadzuje názor, že D (Davidova) choroba môže byť spôsobená nejakým druhom otravy.“
Bohužiaľ rovnaké šťastie ako Jethro a David nemal 60-ročný Fred Biggs. Fred vykazoval podobné príznaky ako jeho kolegovia. Do nemocnice bol prijatý s bližšie nešpecifikovanou nervovou poruchou. Dňa 19. novembra 1971 svojim zraneniam podľahol.
Po druhom úmrtí bol do firmy privolaný lekár, aby obhliadol zvyšných zamestnancov, laboratórium a uistil sa, že boli správne dodržané zásady BOZP. Zlé predtuchy lekára nastali po rozhovore s Grahamom Youngom. Graham sa otvorene vypytoval, prečo, alebo či vôbec rozmýšľali nad tým, že príčinou všetkého mohla byť otrava táliom. Lekára zaskočili veľmi vysoké znalosti toxikológie mladého zamestnanca a o incidente informoval vedenie laboratória. Tí neváhali a privolali políciu aby Grahama preverili.
Polícia našla u Grahama denník, v ktorom si zaznamenával všetky experimenty a priebehy zhoršujúcich sa zdravotných stavov jeho kolegov. „Podal som mu smrteľnú dávku ‚špeciálnej zlúčeniny‘ a 2. novembra očakávam informácie o jeho zdravotnom stave. Do týždňa by mal zomrieť,“ píše na adresu zosnulého Freda Biggsa.
Travič bol zatknutý 21. novembra 1971 na návšteve u svojho otca. Počas súdneho procesu neprejavil žiadnu ľútosť a užíval si mediálne šialenstvo okolo celého prípadu. V jednom z rozhovoroch sa vyjadril: „Súdny proces sa stane tak slávnym, že skončím v Komnate hrôzy v múzeu Madame Tussauds. Chcem sa zapísať do histórie ako skutočne veľmi slávny vrah.“
Graham Young bol uznaný vinným vo všetkých bodoch obvinenia a 29. júna 1972 bol odsúdený na 4 doživotné tresty (2 za vraždy a 2 za pokusy o vraždy). Zomrel v roku 1990 na infarkt vo veku 42 rokov.
Sen Grahama Younga mať vlastnú sochu v Madame Tussauds sa mu nakoniec splnilo a The Teacup Poisoner bol vystavený vedľa sôch Dr. Crippena a Acid Bath Murderera.
