Temná noc v Port Elizabeth: Príbeh Alison Botha
Šarlota Formanová
Juhoafrická republika patrí ku krajinám s veľmi vysokou mierou kriminality. Podľa webu statista.com bolo v rokoch 2023-2024 v tomto štáte nahlásených až 75 871 násilných trestných činov spáchaných na ženách (napadnutia, znásilnenia, vraždy,…) a čísla sú každým rokom vyššie. No napriek stúpajúcej kvantite, sa jeden z najhorších prípadov udial v roku 1994.
Bol príjemný teplý večer, 18. decembra 1994. 27-ročná Alison Botha strávila celý deň so svojimi priateľmi až do neskorých večerných hodín. Priateľku, ktorá u nej zostala ako posledná odviezla domov autom, pretože sa bála ísť v noci po vonku sama.
Po príchode domov zistila, že jej obvyklé parkovacie miesto je zabraté a musí si nájsť iné. Alison zaparkovala, zobrala si tašku a chcela vystúpiť z auta, keď sa vo dverách zjavil neznámy muž s nožom v ruke. Zamrazilo ju. Muž rozkázal Alison, aby sa presunula na miesto spolujazdca a popri tom sa jej vyhrážal, že ak neurobí čo od nej chce, zabije ju. Mladá žena počúvla a presadla si. Muž sa jej predstavil ako Clinton a ubezpečil Alison, že jej nechce ublížiť, iba potrebuje jej auto. Potom naštartoval a vybral sa aj s Alison neznámo kam. Po chvíli Alison skúsila s Clintonom nadviazať kontakt. Povedala mu, že ak ju pustí, nikomu nepovie čo sa stalo a auto si môže nechať. Na výzvu Clinton nereagoval.
Netrvalo dlho a auto zastavilo. Nebolo to však preto, aby Alison mohla bezpečne vystúpiť. Dovnútra nasadol ďalší muž, Theuns Kruger. Vtedy si uvedomila, že situácia je iná než jej Clinton tvrdil na začiatku. Jej strach sa začal stupňovať, keď vyšli z Port Elizabeth a zamierili smerom k mestu Noordhoek. Dostali sa na málo frekventovanú diaľnicu a od nej zamierili na poľnú cestu. Po niekoľkých metroch v úplnej ničote auto zastavilo. Únoscovia bez emócií Alison oznámili, že ju znásilnia a spýtali sa jej, či sa bude brániť. Odpovedala „nie“ a dúfala, že jej viac neublížia. Muži sa chvíľu medzi sebou bavili a počas konverzácie Theuns povedal Clintonovi omylom jeho pravým menom – Frans. Túto skutočnosť nemohli nechať tak, pretože žena poznala mená oboch únoscov a mohla by ich po čine ľahko identifikovať. Rozhodli sa preto, že sa Alison budú musieť “zbaviť“. Obaja totiž mali “pestrý” trestný register, hlavne za napadnutia žien a znásilnenia.
Násilníci ako prvé prinútili Alison aby sa vyzliekla donaha. Frans ju najskôr nútil k orálnemu sexu, neskôr prešiel na pohlavné znásilňovanie. Keď mal dosť, prenechal vystrašenú ženu komplicovi, nech si s ňou tiež “užije“. Theuns bol oveľa brutálnejší a agresívnejší. Alison však nevedela, že to najhoršie ešte len príde. Theus ju začal škrtiť a neprestal kým neupadla do bezvedomia. Následne do jej bezvládneho tela bodali a spôsobili jej 37 bodných rán v oblasti hrudníka a brucha. Alison doslova vykuchali a jej orgány sa valili von z tela.
Po hroznom útoku si muži mysleli, že je mladá žena mŕtva. Chvíľu pri nej postávali a všimli si, ako hýbe nohou a dýcha. Zobrali nôž a 16-krát jej podrezali hrdlo, čo malo za následok, že jej hlavu skoro oddelili od zvyšku tela.
Muži nakoniec odišli a nechali ženu na mieste brutálneho činu. Alison bola presvedčená, že zomrie a z posledných síl napísala do piesku vedľa nej mená oboch útočníkov a pod tým nápis „mám ťa rada mami“.
Onedlho si všimla v diaľke svetlá. Došlo jej, že to musia byť svetlá auta a tým pádom nemôže byť ďaleko od cesty. Za svoj život bola ochotná bojovať. Pozbierala posledné zvyšky síl a snažila sa odplaziť smerom k diaľnici. Plazenie bolo náročné, a preto sa rozhodla vstať na nohy. Kvôli veľkému šoku, ktorý prežila si Alison neuvedomovala vážnosť svojich zranení. Ako vstala, jej hlavaj padla dozadu. V tej chvíli zistila, že hlavu má skoro odťatú a bez toho, aby si ju držala sa ďalej nepohne. Taktiež mala prerezanú priedušnicu. Ako spravila prvý krok, ucítila na svojom tele niečo mokré a slizké. Pozrela sa dolu a uvedomila si, že sú to črevá, ktoré jej doslova vypadávajú z brucha. Alison sa však nevzdávala. Na zemi našla veci, ktoré si predtým bola donútená vyzliecť a využila ich na to, aby si udržala orgány v tele. Oblečenie si obviazala okolo pásu a čo najviac sa snažila zafixovať oblasť brucha.
Alison sa s ťažkými zraneniami podarilo dostať na cestu, kde sa zrútila a zostala ležať na zemi. Po nejakej dobe uvidela svetlá auta. Pokúsila sa zamávať. Auto pri nej zastavilo, no vodič nakoniec bez pomoci odišiel. 27-ročná žena už strácala nádej, keď uvidela ďalšie prichádzajúce auto, v ktorom sedel študent veteriny Tiaan Eilerd s priateľom. Okamžite zastavili a utekali k Alison. Tiaan sa snažil podať zranenej žene základnú prvú pomoc, zatiaľ čo sa spolujazdec pokúšal zavolať záchrannú službu. V 90. rokoch mať pri sebe mobilný telefón nebolo bežné, preto bolo obrovské šťastie, že jej záchranci pri sebe jeden mali. Záchranári prišli na miesto až po štvrtom telefonáte a do nemocnice sa dostala až po viac ako dvoch hodinách.
V nemocnici bola ihneď prevezená na operačnú sálu. Podľa lekára Alexandra Angelova, ktorý viedol jej prvú operáciu, nedávali Alison šancu na prežitie. Ako prvé jej museli na sále vyčistiť brušnú dutinu, orgány, krk a hrdlo, lebo všade mala prach, piesok, kamene a hlinu. Počas operácie sa podarilo Alisonin zdravotný stav stabilizovať. Bol až zázrak, že útočníci nepoškodili žiadne životne dôležité orgány, nervy alebo tepny a to je jediný dôvod prečo dokázala prežiť tak dlho. Po prebudení sa však žena dozvedela zdrvujúcu správu. Kvôli zraneniam na pohlavných orgánoch už nikdy nebude môcť mať deti. Aj po úspešnej operácii bola Alison stále v kritickom stave kvôli možnej infekcii zo znečistenia orgánov.
Už niekoľko hodín po operácii bola Alison schopná komunikovať s políciou, vďaka čomu boli obaja zločinci zatknutý hneď nasledujúci deň. Vyšetrovatelia jej predložili niekoľko fotiek rôznych mužov a ona bezváhania označila páchateľov – Fransa du Toita a Theunsa Krugera. Počas vyšetrovania sa zistilo, že obaja muži boli v čase spáchania otrasného činu trestne stíhaný za niekoľko znásilnení a napadnutí. Aj napriek čakaniu na súdny proces boli obaja muži na slobode a nie vo väzení. Tvrdilo sa, že ich stíhanie na slobode zariadil otec Fransa, ktorý bol policajt. Toto tvrdenia sa však nikdy nepotvrdilo. Pravda ale je, že keby muži čakali na súd vo väzení, k ohavnému činu by nedošlo.
„Jediné čo som videla, bola ruka pohybujúca sa nad mojou tvárou. Zľava doprava a sprava doľava. Jeho pohyby vydávali zvuk. Mokrý zvuk. Zvuk toho, ako prerezáva moje mäso. Podrezával mi nožom hrdlo. Znova a znova a znova,“ spomína po rokoch Alison.
Keď muži zistili, že Alison prežila a oni budú obvinení, mimo iného, z pokusu o vraždu, priznali sa. Následne strávili 30 dní na psychiatrii, kde boli sledovaní. Alison podstúpila niekoľko ďalších operácií a po novom roku bola prepustená. Do nemocnice chodievala každý deň na ošetrenie a preväz rán.
Súdny proces sa začal 23. marca 1995. Frans ani Theuns pred súdom nič nezapierali a k činu sa priznali. Frens sa prekvapivo snažil zobrať všetku vinu na seba a chcel ochrániť Theunsa pred trestom, ale nikto tejto verzii neveril. Obaja muži boli 7. augusta 1995 odsúdení v ôsmich bodoch obžaloby. Frans du Toit dostal tri doživotné tresty bez možnosti podmienečného prepustenia a Theuns Kruger bol odsúdený na doživotie bez podmienečného prepustenia plus 25 rokov.
Alison po zotavení z fyzickej a psychickej traumy začala cestovať po celom svete a stala sa z nej motivačná rečníčka. Získala niekoľko ocenení ako Odvaha nad rámec normy, Občan roka a Odvážna žena. O svojom príbehu napísala knihu s názvom I Have Life a v roku 2016 natočil režisér Uga Carlini film s názvom Alison, ktorý získal päť nominácií a dve ocenenia.
Napriek všetkým úspechom, ktoré sa je podarilo dosiahnuť sa stal zázrak, ktorý nikto nečakal. V roku 2003 sa Alison narodil zdravý syn Daniel a o 3 roky neskôr priviedla na svet druhého syna.
Tiaan Eilerd, veterinár, ktorý zachránil Alison život sa rozhodol zmeniť zameranie a vyštudoval medicínu. Práve on bol ten, kto priviedol na svet synov Alison.
Bohužiaľ, radosť zo spravodlivého konca netrvala večne. V roku 2011 v Juhoafrickej republike prešiel zákon, že každý odsúdený väzeň, ktorý si odsedel minimálne 13 rokov a 4 mesiace z trestu môže požiadať o podmienečné prepustenie. Obaja odsúdení muži sa odvolali, čím spustili vlnu protestov a petícii. Napriek snahám mnohých ľudí a hlavne Alison boli muži v roku 2023 prepustení a momentálne sú na slobode.
