Sid Vicious sa narodil ako John Simon Ritchie 10. mája 1957 v Londýne. Matka bola drogovo závislá a otec pracoval ako člen stráže v Buckinghamskom paláci. Krátko po narodení syna zmizol. Keď mal Sid 7 rokov, jeho matka sa znovu vydala, no manžel o 6 mesiacov neskôr podľahol rakovine.
Sid „vyrastal na ulici“. Prijal punkový životný štýl ako mnoho mladých ľudí jeho generácie, ktorí sa cítili vylúčení zo spoločnosti. V roku 1975 sa spoznal s Johnom Lydenom (Johnny Rotten). Johnny Rotten bol spevák v skupine Sex Pistols, ktorej bol Sid veľkým fanúšikom. V tej dobe tvorili skupinu Johnny Rotten, gitarista Steve Jones, bubeník Paul Cook a basgitarista Glen Matlock.
Aj keď Sid nevedel dobre hrať na basgitare, nahradil v skupine pôvodného basgitaristu Glena Matlocka. Tento návrh sa zrodil v hlave manažéra Sex Pistols Malcolma McLarena. Sida si vybral pre jeho punkrockový imidž. „Ak Johnny Rotten je hlasom punku, Sid Vicious stelesňuje jeho postoj,“ vyjadril sa Malcolm McLaren.
Kontroverzný hudobník si okamžite získal srdcia mladých naštvaných ľudí vyčnievajúcich zo spoločnosti. V očiach verejnosti mal však inú reputáciu. Bol viackrát zatknutý za výtržníctvo a ublížení na zdraví. Raz keď napadol novinára hrdzavou tyčou, druhýkrát hodil na koncerte do publika sklenenú fľašu a vážne zranil jednu z fanúšičiek.
V roku 1977 spoznal svoju osudovú lásku Nancy Spungen, prostitútku závislú na heroíne. Tento vzťah od začiatku neveštil nič dobré a Sid začal pomaly padať na dno. Veľmi rýchlo sa stal závislý na drogách, hlavne heroíne. Bol na tom tak zle, že počas nahrávania prvého albumu Never Mind the Bollocks musela skupina požiadať Glena Matlocka, aby sa vrátil.
Na začiatku roku 1978 išli Sex Pistols na turné po USA. Celé turné sprevádzali iba škandály a zmätok. Kapela odohrala v USA iba osem koncertov. Johnny Rotten už sebadeštrukčné sklony Sida a jeho zlý vplyv na skupinu nevydržal a 18. januára 1978 oznámil oficiálny rozpad Sex Pistols. Ako hlavné dôvody uviedol Sidovu závislosť a jeho vzťah s Nancy.
Deň na to, 19. januára 1978, Sid v lietadle na ceste do New Yorku upadol do kómy následkom predávkovania drogami. Predávkovanie prežil a po návrate do Európy sa zúčastnil na nakrúcaní filmu The Great Rock ‚n‘ Roll Swindle, v ktorom originálne zaspieval verziu skladby My Way od Franka Sinatru.
V auguste 1978 odleteli s Nancy do New Yorku. Ubytovali sa v hoteli Chelsea. Sid založil novú skupinu s názvom Idols. Postupne sa Sid stále viac uzatváral do seba a s Nancy skoro nevychádzali z hotela.
12. októbra 1978 našiel zamestnanec hotela Nancy v kúpeľni v kaluži krvi. Na bruchu mala otvorenú bodnú ranu a vedľa nej bol hodený nôž. Sid sa zdrogovaný premával hotelovými chodbami.
Polícia ho okamžite zatkla a obvinila z vraždy. Vypočúvanie nebolo jednoduché. Sid niekoľkokrát zmenil svoju výpoveď. Najskôr sa priznal k vražde, no neskôr tvrdil, že si nič nepamätá. Vraj išiel spať a keď sa zobudil našiel Nancy mŕtvu. Vyšetrovanie netrvalo dlho. Pre políciu to bola iba smrť ďalšej feťáčky, ktorá nikoho nezaujímala. Sida obvinili z vraždy aj keď nikdy nebolo potvrdené, že čin naozaj spáchal. Vo väzení dlho nepobudol. Spoločnosť Virgin Records zaplatila kauciu 50 000 dolárov aby ho prepustili na slobodu.
Krátko po prepustení sa pokúsil o samovraždu. Po neúspešnej samovražde nastúpil na protidrogové liečenie a našiel si novú priateľku Michele Robinson. Všetko vypadalo byť na dobrej ceste. Na privítanie do „nového života“ usporiadala Michele uvítaciu párty. Sid bol síce čistý, ale spoločnosť okolo neho nie. Na párty prišla aj jeho matka. Namiesto podpory svojho syna a snahy pomôcť mu postaviť sa na nohy priniesla čistý heroín, ktorý bol moc silný pre človeka, ktorý sa práve vrátil z liečenia. Po jeho užití Sid skolaboval. Michele mu hneď poskytla prvú pomoc a Sid opäť rýchlo „prišiel k sebe“. Bozk smrti ho nevystrašil. Vzal si ďalšiu dávku a odišiel do postele. Viac sa už neprebral. Sid zomrel skôr ako mohol začať poriadne žiť. Mal iba 21 rokov.
Sid Vicious za svoj krátky život ovplyvnil celé generácie ľudí. Podľa mnohých bol pravým stelesnením punkového ducha a stala sa z neho jedna z najväčších punkových legiend. Ako sa píše v knihe Kliatba rokenrolu: Život a smrť hudobných legiend: „Veľa ľudí si myslí, že Sid Vicious bol skutočným symbolom punkového ducha. Iní ho považujú za tragickú postavu, chlapca, ktorý bol príliš slabý a stal sa príliš slávnym.“
