Sériový vrah zo Slovenska riadi v niekoľkých štátoch

Len pár mesiacov po revolúcii, 7.októbra 1990, otriasla Bratislavou otrasná vražda. V domove dôchodcov na Pažítkovej ulici v Bratislave bolo nájdené bezvládne telo 88-ročnej Terézie Reveszovej. Žena bola ubitá na smrť. Na mieste činu sa našlo viacero dôkazov, ako napríklad ohorky z cigariet, mince holandskej meny a odtlačky topánok. Izba, v ktorej sa obeť našla bola na prízemí a predpokladalo sa, že vrah sa k nej dostal cez otvorené okno. 

O necelé 3 mesiace neskôr, v noci z 2. na 3. januára 1991, boli v ubytovni na Plynárenskej ulici nájdené mŕtvoly 39-ročnej Anny Páleníkovej a jej 16-ročného syna Juraja Nitrianskeho. Obaja boli ubití na smrť. Ako vražedná zbraň bol použitý drevený kôl. Prvý bol zavraždený Juraj. Po ňom nasledovala jeho matka, ktorú vrah posmrtne zneužil a nakoniec okradol. 

Po tejto 2-násobnej vražde sa polícia začala obávať, že by sa po uliciach hlavného mesta mohol vyčíňať sériový vrah. Vyzvali teda obyvateľov, aby boli obozretnejší, pretože sa v meste môže pohybovať nebezpečný vrah, zlodej a násilník, ktorý sa vkráda do prízemných bytov cez pootvorené okná. Po tomto vyhlásení sa medzi ľuďmi rozšírila panika a vo veľkom si začali dávať na okná namontovávať mreže. 

Aj keď sa polícia snažila čo najviac informovať verejnosť, nezabránili ďalšiemu útoku. Vytipovanou obeťou sa stala 31-ročná Jana B. Tentokrát však všetko prebehlo inak. 

“V ten deň som prišla domov neskoro, tak po jednej v noci. Kamarátka mala výstavu a bola som s ňou. Vždy som si hovorila, že keď idem domov v noci, musím si dávať pozor. Ale nikdy by mi nenapadlo, že ma niekto napadne doma. Mám zvyk, že často presúvam nábytok. Pár dní predtým som posteľ dala pod okno. Z ulice presvitalo svetlo a tak, keď som sa zobudila na úder, mohla som sa lepšie orientovať a brániť. Hodila som doňho stoličku, na čo ma privalil na plynové kachle. Horelo mi mäso na nohách a na bruchu. Mlátil ma po hlave. Musela som konať, a tak som ho schmatla za rozkrok. On sa mi snažil vytlačiť oko. Potom niekto zachrčal, neviem, či on, alebo ja. Nato zmizol,“ podelila sa o svoj príbeh Jana v roku 2012 pre Plus Jeden Deň. 

Jana, ako jediná preživšia obeť poskytla polícii opis páchateľa. Malo ísť o muža vyššej postavy s tmavými vlasmi vo vekovom rozmedzí 30-40 rokov. 

Po nevydarenom útoku sa “Nočný vrah“ odmlčal na ďalšie 3 mesiace. Vyšetrovateľom sa zatial podarilo nahromadiť dostatočné množstvo dôkazov, ako aj popis páchateľa, s čím sa dalo pracovať. Zaistili stopy DNA z krvi, spermií a cigariet nájdených na mieste činu a trasologické stopy. 

Ďalšou obeťou sa stala 80-ročná Helena Nováková. Postup útočníka bol rovnaký – ubitie na smrť, pohlavné zneužitie a okradnutie. O pár mesiacov neskôr postihol nešťastný osud iba 21-ročnú Henrietu Odlerovú, ktorej osudnou sa stala večerná hra na gitare pri otvorenom okne. Neľútostný vrah si počkal než Henrieta zaspala a vkradol sa k nej do izby. Podľa vyšetrovateľov telo bolo tak zmasakrované, že kvapky krvi sa našli aj na strope. Mladé dievča našla ráno v izbe jej stará mama. Tá počas celého incidentu spala vo vedľajšej miestnosti, no pre svoju hluchotu nemala najmenšie tušenie, že jej vnučka za dvermi bojuje o život. Henrieta bola po privolaní záchrannej služby prevezená do nemocnice. Bohužiaľ, po 18-tich dňoch zraneniam podľahla. 

Po piatej vražde polícia zintenzívnila nočné hliadky a kontrolovali každého muža, ktorý sedel na popis páchateľa. Jeden večer dostali hlásenie o mužovi, ktorý nahliada do prízemných bytov. Po tomto hlásení bol muž okamžite zadržaný a predvedený na výsluch. Jednalo sa o 36-ročného Ondreja Riga.

Ondrej Rigo bol recidivista prepustený na slobodu zo zadržiavacej cely počas rozsiahlych amnestií. Bol 10-krát trestaný za majetkovú trestnú činnosť a z toho bol 6-krát vo výkone trestu odňatia slobody. Po zadržaní bol vypočutý vyšetrovateľmi a prepustený na slobodu, aj napriek podozreniu že práve on môže byť tzv. Nočný vrah.

K poslednej vražde došlo až po necelých ôsmich mesiacoch. Obeťou sa stala 67-ročná Matilda Urbanová.  Vo chvíli, keď sa našlo telo a zistilo sa, že modus operandi je rovnaký, polícia neváhala o identite útočníka a okamžite sa vydali zatknúť hlavného podozrivého – Ondreja Riga. 

Zadržaný bol 4. marca 1992 v hoteli Carlton, kde pracoval ako šatniar. “Bol stále v tranze ako had, ktorý práve prehltol svoju korisť. Na topánkach a nohaviciach mal stopy krvi a v jeho skrinke boli šperky patriace obeti,“ spomína na zatknutie vyšetrovateľ Jozef Vachálek. 

Keď nemilosrdného vraha zatýkali, na nohaviciach mal ešte kvapky krvi poslednej obeti a na nohách nemal ponožky, ktoré použil, aby na mieste činu nezanechal odtlačky prstov. Podľa trasologických stôp porovnaných na miestach všetkých vrážd bolo zistené, že páchateľom je rovnaký človek. 

Na základe nájdenia holandských mincí a odtlačkov topánok, ktoré sa nevyrábali a ani nedovážali na Slovensko, sa vyšetrovatelia spojili so zahraničnými orgánmi a požiadali ich o vyobrazenie nevyriešených vrážd s podobným alebo rovnakým modusom operandi. Domnievali sa totiž, že vraždy mohol páchať Rigo už predtým v iných štátoch. 

Odpoveď prišla hneď z dvoch štátov, Nemecka a Holandska. 

Dňa 7. júna 1990 bolo v nemeckom Mníchove nájdené telo 40-ročnej Heleny S. Žena bola ubitá na smrť kovovou tyčou, posmrtne zneužitá a okradnutá. V tomto meste to však nebola Rigova jediná vražda. 31. júla 1990 rovnako zavraždil 27-ročnú Ilku Z.

Po odchode z Nemecka odišiel za svojou sestrou do hlavného mesta Holandska, Amsterdamu. Tu si vyhliadol 56-ročnú Mariu van der W. Vrah si trúfol na Mariu zaútočiť, aj keď sa v byte nachádzali jej dcéry a bývalý manžel. Celý akt prebehol v noci bez povšimnutia. Ženu príbuzný objavili až ďalší deň ráno. Práve na mieste tejto vraždy ukradol holandské mince, ktoré boli nájdené na mieste činu Terézie R.

Počas domovej prehliadky Ondreja Riga boli nájdené kradnuté veci od obetí zo zahraničia aj z Bratislavy. V prípade Nočného vraha boli počas súdneho procesu uznané dôkazy DNA, ako v jednom z prvých na Slovensku. 

“Neakceptuje žiadne sociálne normy, chýba mu empatia a správa sa veľmi impulzívne. Zároveň je to schizoidná osobnosť, neschopná vytvárať vzťahy s ostatnými. Má zvláštne myšlienky, záľuby a je samotár. Je kombináciou schizoidného a antisociálneho psychopata, čím vzniká veľmi nebezpečný typ zločinca,“ tvrdí psychológ Anton Heretik. 

Ondreja Riga odsúdili 7. decembra 1994 na doživotie v skupine s najvyšším stupňom stráženia. Ku spáchaným činom sa nikdy nepriznal. V roku 2018 požiadal o podmienečné prepustenie, no nakoniec svoju žiadosť stiahol. Zomrel 14. júna 2022 v trenčianskej väzenskej nemocnici. Osudným sa mu stalo zlyhanie srdca. 

V roku 2014 vydal Dávid Kičin knihu Zatratení, kde vyspovedal niekoľkých recidivistov odsúdených na doživotie. Patrí medzi nich aj Ondrej Rigo, ktorý opisuje vražedné vyčíňanie zo svojho pohľadu. Taktiež je prípadu venovaná epizóda Nočný vrah v dokumentárnom seriály Najväčšie kriminálne prípady Slovenska.