Potkaní muž: Vraždy, ktoré šokovali Japonsko
Šarlota Formanová
Na konci 80. rokov 20. storočia zažívali japonské anime a manga “zlatý vek“. V tejto dobe vznikli diela ako Dragon Ball, Akira alebo Môj sused Totoro, ktoré pozná každý pravý fanúšik týchto žánrov. Taktiež vznikli nové žánre, zamerané viac pre dospelé publikum a ich následná expanzia do celého sveta. Zároveň sa však Japonsko muselo potýkať so sériovým vrahom, známym ako Otaku zabijak.
Tsutomu Miyazaki, známy ako Otaku zabijak alebo Potkaní muž sa narodil 21. augusta 1962 v mestskej časti Itsukaichi v Tokiu. Odmalička bol samotárom, kvôli vrodenej deformácii zvanej rádioulnárna synostóza. Deformácia spôsobila, že Tsutomu mal zrastené zápästia, neprirodzene dlhé prsty na rukách a ruku vedel ohýbať až v lakti. Rovesníci ho odmietali práve kvôli jeho fyzickému vzhľadu, čo sa podpísalo aj na chlapcovom psychickom zdraví.
Aj keď Tsutomu nebol spoločensky veľmi aktívny patril k najlepším študentom a túžil sa stať učiteľom. Časom sa však začal jeho prospech zhoršovať, čo malo za následok, že sa nedostal na vysnívanú univerzitu a namiesto toho šiel študovať fotografovanie. Podľa jeho vlastných slov mu prospech v škole rapídne klesol kvôli problémom v rodine. Tsutomiho rodina bola v komunite vplyvná, pretože jeho otec prevádzkoval novinovú spoločnosť a starý otec bol členom mestskej rady. Tsutomu bol presvedčený, že sa jeho rodina zaujíma iba o finančný zisk a jeho problémy nikoho nezaujímajú, čo malo za následok napäté vzťahy v rodine. Jediným oporným bodom a zároveň najlepším priateľom mu bol starý otec.
Počas štúdia fotografovania si Tsutomu uvedomil, že necíti sexuálnu náklonnosť ku svojim rovesníčkam. Začal experimentovať s pornografiou a “na svoje“ si prišiel pri sledovaní detskej pornografie. Jedného dňa ho dokonca pristihla mladšia sestra, ako ju pozoruje v sprche. Táto situácia ešte zhoršila vzťahy v rodine.
V roku 1988 zomrel Tsutomiho starý otec. Toto bol zlomový bod, v ktorom praskla jeho pomyselná bublina a kedy do sveta vypustil všetkých démonov, ktorých v sebe nosil.
Viackrát bol pristihnutý pri nevhodnom pozorovaní svojich dvoch sestier a keď ho konfrontovali, napadol ich a raz dokonca zaútočil aj svoju matku. Neskôr sa priznal, že aby zabil pocit samoty, jedol popol zosnulého starého otca. No to najhoršie malo ešte len prísť.
Deň po svojich 26. narodenichách, 22. augusta 1988, uniesol Tsutomu iba štvorročnú Mari Konno. Dievčatko vraj oslovil s tým, či by jej mohol niečo ukázať. Mari sa nebránila a nasadla neznámemu mužovi do auta. Tsutomu Mari odviezol do zalesnenej oblasti. Najskôr údajne v aute iba sedeli, no asi po pol hodine sa Tsutomu na Mari vrhol, uškrtil ju a posmrtne pohlavne zneužil. Telo potom vyhodil v lese a jej oblečenie si nechal ako “trofej“. Mŕtvolu chodieval pravidelne kontrolovať a po nejakom čase, keď bolo telo dostatočne rozložené, Tsutomu oddelil od torza končatiny, ktoré si zobral domov a uskladnil ich v šatníku. Ostatné kosti rozdrvil na prach.
Po Mari sa rozbehlo pátranie v rovnaký deň čo zmizla, no bezvýsledne. Tsutomu sa medzi časom bavil tým, že volal rodičom Mari a bez slov dýchal do telefónu. Rodine neskôr poslal balík, v ktorom boli fotky oblečenia ich dcéry, jej rozdrvené kosti, zuby a pohľadnica s nápisom „Mari.Kosti.Spálené.Vyšetrovať.Dokázať.“.
O necelé dva mesiace, 3. októbra 1988, uniesol Tsutomi rovnakým spôsobom sedemročnú Masami Yoshizawu. Odviezol ju do rovnakej oblasti ako predchádzajúcu obeť, kde ju taktiež uškrtil a zneužil. Rozdiel medzi činmi bol v tom, že Masami pred vraždou fotografoval. Bezvládne telo opäť vyhodil v lese a oblečenie si vzal so sebou.
Po zmiznutí Masami sa medzi verejnosťou rozšírila obrovská panika. Rodičia sa báli o svoje deti a polícia stále nemala žiadne vysvetlenie.
Aj napriek neustálemu pátraniu po nezvestných dievčatkách a tlačeniu na verejnosť, nech rodičia nenechávajú deti bez dozoru, zmizlo 12. decembra 1988 ďalšie dievčatko, štvorročná Erika Namba.
Tsutomu Eriku uniesol na ceste domov od kamarátky. Vtiahol ju do auta a odviezol na nešpecifikované parkovisko v meste Naguri. Eriku donútil vyzliecť sa, aby mohol nafotiť jej nahé akty. Následne Eriku uškrtil. Ruky a nohy jej zviazal za chrbtom a zabalil ju do plachty. Telo nechal na parkovisku a oblečenie sa rozhodol zlikvidovať v zalesnenej oblasti.
Počas toho, ako sa Tsutomu zbavoval oblečenia v lese, jeho auto zapadlo do blata a neznámi muži, ktorí boli zrovna neďaleko mu ho pomohli vytiahnuť. Nasledujúci deň bolo nájdené Erikino oblečenie a deň po tom aj telo. Muži, ktorí Tsutomimu pomohli v lese sa prihlásili na polícii, no ich výpovede k ničomu neviedli.
Asi po týždni dostali rodičia Eriky pohľadnicu s nápisom „Erika.Studená.Kašeľ.Hrdlo.Oddych.Smrť.“. Táto pohľadnica sa zhodovala s pohľadnicou, ktorú dostali rodičia Mari Konno, obidve totiž boli poskladané zo slov vystrihnutých z novín. To bolo však jediné spojenie čo polícia mala.
Po tretej vražde sa sériový vrah odmlčal. Verejnosť aj polícia si začínali myslieť, že sa hrozná séria skončila a život sa postupne vracia do starých koľají. Pocit bezpečia však zmizol 6. júna 1989, keď zmizla päťročná Ayako Nomoto. Tsutomu oslovil Ayako, keď videl ako sa sama hrá v parku. Spýtal sa jej, či si ju môže odfotiť. Súhlasila a spolu sa vydali k Tsutomiho autu. Dievčatko zabil, telo zabalil do plachty a telo si odniesol domov. Mŕtvolu mal doma nasledujúce dva dni. Na tele praktizoval nekrofíliu a fotil posmrtné akty. Tsutomu sa dokonca priznal, že pokiaľ bolo telo ešte “čerstvé“, pil z neho krv a časti končatín zjedol.
Keď sa telo začalo rozkladať, vrah ho rozštvrtil a častí sa zbavil na rôznych miestach. Neskôr si to však rozmyslel. Pozostatky “pozbieral“ a uložil si ich doma do skrine. Jednu časť tela – torzo, nechal pohodené na cintoríne kde bolo po pár dňoch nájdené a identifikované.
O ďalší únos sa pokúsil už nasledujúci mesiac, 23. júla 1989. Tsutomu prišiel ku dvom sestrám hrajúcim sa v parku a prihovoril sa im. Tvrdil, že je fotograf a rád by s nimi niečo nafotil. Mladšia zo sestier súhlasila a odišla s neznámym mužom. V tom momente sa staršia zo sestier zľakla a utiekla za otcom, ktorému povedala čo sa práve stalo. Otec neváhal a rozbehol sa smerom, ktorý mu dcéra ukázala. Otec našiel mladšiu dcéru v aute s napoly vyzlečeným mužom, ktorý ju fotil. Dcéru okamžite vzal, no muža sa mu zadržať nepodarilo.
Tsutomu miesto toho aby rýchlo ušiel s autom, utiekol peši. Po čase sa snažil na miesto činu vrátiť pre auto, no nevedel, že na mieste je nastražená polícia a čaká na jeho chybný krok. Okamžite ako sa do parku vrátil bol zadržaný.
Po zatknutí dostala polícia povolenie na prehliadku Tsutomiho bytu. To čo tam našli, nečakali ani v najhoršom sne. V byte našli viac ako 5000 videokaziet, väčšinou išlo o anime filmy, no medzi nimi našli veľké množstvo detskej pornografie. Našli fotografie a videozáznamy, na ktorých boli štyri zmiznuté dievčatká a videá kde bolo vidieť ako na ich bezvládnych telách vykonáva nekrofíliu. Ďalšími dôkazmi bolo oblečenie obetí a našli sa aj zbytky tela Ayako Nomoto.
Po dôkladnej prehliadke bytu bolo jasné, že chytili obávaného Otaku zabijaka. Tsutomu sa po niekoľkých týždňoch priznal, no tvrdil, že za spáchané hrôzy môže jeho alter ego Potkaní muž.
Súdny proces sa začal 30. marca 1990 a trval dlhých 7 rokov. Počas tohto času s ním pracovalo viacero psychológov a psychiatrov, ktorí sa zhodli, že napriek poruche osobnosti si bol vedomí toho čo robí a tým pádom je aj plne zodpovedný za svoje činy.
V roku 1994 obletela Japonsko správa o samovražde Tsutomiho otca, ktorý sa nevedel zmieriť so skutkami svojho syna.
Tsutomu Miyazaki bol 14. apríla 1997 odsúdený na trest smrti a v roku 2008 bol popravený obesením.
