Môže byť Jack Rozparovač a H. H. Holmes tá istá osoba?

Ohľadom identity Jacka Rozparovača koluje mnoho teórií. Bol to poľský kaderník Aaron Kosminski, spisovateľ Lewis Carroll, obchodník s bavlnou James Maybrick, alebo to bola Jill Rozparovačka Mary Pearcey. Je možné, že by Jack mohol byť niekým, koho nazývajú prvým americkým sériovým vrahom? 

Jack Rozparovač 

Vrah známy ako Jack Rozparovač terorizoval londýnsku štvrť Whitechapel v roku 1888. Oficiálne má na „konte“ päť obetí, ale neoficiálne ich môže byť až jedenásť. Všetky obete boli prostitútky. Podľa stavu tiel a presnosti rezných rán sa predpokladá, že vraždy spáchal niekto so znalosťou anatómie, s najväčšou pravdepodobnosťou lekár. 

Prvá oficiálna obeť, Mary Nicholsová, bola nájdená 31. augusta na Buck’s Row. Hrdlo mala podrezané dvoma rezmi, taktiež mala bodné rany v oblasti genitálií a niekoľko rezných rán na bruchu. Z brušnej dutiny jej vyčnievali črevá. 

8. septembra bolo nájdené telo druhej Jackovej obete Annie Chapmanovej na 29 Hanbury Street. Hrdlo mala rovnako podrezané ako prvá obeť, no zbytok tela bol zmasakrovanejší. Z tela mala vybraný žalúdok a tenké črevo, ktoré jej vrah položil na ramená. Taktiež jej chýbala maternica, močový mechúr a časť vagíny. Tieto časti sa nikdy nenašli. 

Tretia a štvrtá obeť boli zavraždené v rovnakú noc, 30. septembra. Okolo jednej hodiny ráno bola nájdená Elizabeth Strideová na Dutfield’s Yard s rezom na krku, ktorý jej preťal krčnú tepnu a priedušnicu. Ani nie o hodinu neskôr, našli telo Catherine Eddowesovej na Mitre Square. Telo Catherine bolo oveľa zmrzačenejšie ako Elizabeth, z čoho vyšetrovatelia usúdili, že pri prvej vražde bol vrah vyrušený a radšej ušiel. Catherine mala taktiež podrezané hrdlo, rozpárané brucho a niektoré orgány mala vyložené na ramenách ako Annie Chapmanová. Ľavá oblička, maternica a tvár boli znetvorené. Cez tvár mala rany v tvare trojuholníka, ktorý išiel cez líca až k očiam. 

Posledná obeť Mary Jane Kelly, bola nájdená v jej izbe na Miller’s Court 13, 9. novembra. Táto obeť bola zohavená zo všetkých najviac. Hlavu mala zohyzdenú tým najhorším spôsobom a skoro odseknutú od zbytku tela. Brucho jej vrah rozrezal a vybral skoro všetky orgány. Z maternice, obličky a prsníka mala spravený provizórny „vankúš“. Zbytok orgánov jej ležal pri nohách. Časti kože a svalov z brucha a stehien ležali na nočnom stolíku. Srdce sa nenašlo.

Aj keď podozrivých bolo viac než dosť, polícia bola na prefíkaného vraha krátka. Dodnes je mnoho „ripperológov“, ktorí sa snažia vyriešiť jednu z najväčších záhad v svetovej kriminalistike. 

H. H. Holmes 

Doktor Henry Howard Holmes je považovaný za prvého amerického sériového vraha. Jeho hlavným „oborom“ boli poistné a finančné podvody, aj keď „na účte“ má toho omnoho viac. 

Holmes sa narodil v meste Gilmantone v štáte New Hampshire v USA. Jeho rodičia boli potomkovia prvých anglických prisťahovalcov. Mal troch súrodencov. Svoju kriminálnu kariéru započal vo svojich 18-tich rokoch počas štúdia medicíny na University of Michigan v roku 1882. So svojim profesorom vykrádal hroby a mŕtvoly predávali univerzitám. Taktiež na mŕtvych uzatváral životné poistky, ktorých potom „nastyleoval“ aby ich smrť vypadala ako nehoda. Jednoducho telá pohodil vonku a počkal, kým ich niekto nenašiel.

Po ukončení štúdia v roku 1886 odišiel do Chicaga, kde si našiel prácu v lekárni. Po smrti majiteľa lekáreň odkúpil. Zároveň kúpil pozemok oproti lekárni, kde v roku 1887 začal stavať 3-poschodovú budovu nazývanú Hrad.

Na prvom poschodí budovy sa nachádzali obchodné priestory a nová lekáreň. Na druhom poschodí boli nájomné byty a tretie poschodie malo slúžiť ako hotel pre turistov nastávajúcej Svetovej kolumbijskej výstavy. Samozrejme, ani výstavba Hradu sa nezaobišla bez finančných a poistných podvodov. Robotníkov pracujúcich na stavbe Hradu prijímal a prepúšťal každých pár týždňov alebo mesiacov. Avšak hlavný dôvod nebol aby im nemusel platiť za „zle“ odvedenú robotu. Robil to hlavne preto, aby nikto nevedel, že stavia vražedné bludisko.  

Nalákať ľudí do Hradu nebolo vôbec ťažké. Holmes pridal inzeráty do novín, v ktorých hľadá zamestnancov do hotela. V inom inzeráte uviedol, že je osamelý bohatý muž, čo si hľadá manželku. Oba inzeráty prilákali hlavne mladé ženy, ale boli medzi nimi aj muži. Ľudia z okolia tvrdili, že mnoho z ľudí ktorých videli do Hradu vstúpiť, nikdy nevyšli von. 

Izby na Hrade boli zvukotesné, všade bolo množstvo slepých uličiek, „kukátiek“ na pozorovanie, falošných zrkadiel a potrubí, cez ktoré Holmes dokázal vypúšťať jedovaté plyny. V budove mal aj vlastné laboratórium s krematóriom. Našlo sa aj potrubie, do ktorého sa dokázal zmestiť dospelý človek. Toto potrubie išlo vyhriať až na 3700°C. Vysoká teplota spôsobila, že kým osoba prešla celým potrubím, tak z nej ostal iba popol. 

Popri všetkej „práci“ v hoteli Holmes cestoval po USA a páchal rôzne podvody so svojim komplicom Benjaminom Pitezelom. Táto spolupráca sa Pitezelovi nevyplatila. Aj on skončil ako ďalšia Holmesova obeť pre uspokojenie svojich finančných potrieb. Po tejto vražde pokračoval vo svojom besnení až do 17. novembra 1894. Zatkli ho v Bostone, po tom čo bol na neho vydaný zatykač za krádež koní v Texase. Po zatknutí si polícia posvietila na jeho „Vražedný Hrad“. Tam odhalili všetky jeho zverstvá. Holmes sa priznal k 27 vraždám, vrátane troch Pitezelových detí. Predpokladá sa však, že by ich mohlo byť až 200. Odsúdený bol nakoniec iba za vraždu Benjamina Pitezela. 7. mája 1896 bol vo svojich 34 rokoch obesený. 

Prečo by Jack Rozparovač a H. H. Holmes mohli byť tá istá osoba?

Hoci každý zabíjal na inom kontinente, majú Jack Rozparovač a H.H. Holmes veľa spoločného. Najznámejší dôvod, prečo by títo dvaja zabijaci mohli byť jedna osoba je, že obaja mali veľmi dobré znalosti anatómie. Holmes ako lekár mal za sebou desiatky pitiev a obete Jacka Rozparovača boli rezané chirurgickou presnosťou.  

Ďalším podozrivým faktom je, že v čase vrážd v Londýne, sa strácajú stopy o Holmesovom bytí v USA. Zároveň je veľká náhoda, že po vyčíňaní Jacka Rozparovača, bol na lodi z Anglicka do USA pasažier s menom H. Holmes.

Ďalej vieme, že Jack Rozparovač vraždil svoje obete vonku. Poslednú obeť však zabil vo svojej izbe. Tento skutok by mohol naznačovať vývoj Jacka v H. H. Holmesa, ktorý rád „pracoval“ v súkromí.

Ako pri každom vyšetrovaní, aj v prípade Rozparovača bolo vypočúvaných niekoľko svedkov. Z ich opisov policajný kreslič nakreslil podozrivého muža. Namaľovaný portrét bol až strašidelne podobný Holmesovi.

Prezývku Jack Rozparovač nevymysleli, ako býva zvykom, novinári alebo vyšetrovatelia. Týmto menom sa sám vrah podpísal na jednom z listov. Keď list skúmali odborníci, uviedli, že list musel napísať Američan.

A nakoniec, aj po rozsiahlom pátraní nebol Jack Rozparovač nikdy chytený. 

Dôkaz o pravej identite Jacka Rozparovača?

V roku 2007 kúpil Russell Edwards v aukcii šatku, ktorá vraj bola nájdená na mieste činu pri vražde Catherine Eddowesovej. Táto šatka mala patriť práve Catherine. Bola celá od krvi a spermií. To však neodradilo jedného z policajtov aby šatku ukradol a  daroval ju svojej manželke. Tá keď šatku zbadala, znechutene ju hodila do krabice a viac sa jej nedotkla. Takýmto spôsobom mala šatka kolovať v rodine po celé generácie, až nakoniec skončila v aukcii.

Vzhľadom ku „krádeži“ policajta, šatka nikdy nebola zaradená medzi dôkazy pri vyšetrovaní. Tým pádom nevieme na sto percent určiť, či celá história šatky Catherine Eddowesovej je pravdivá, alebo je to prostý omyl.

V roku 2011 sa Russell Edwards rozhodol využiť pokrok vo forenznej vede a požiadal odborníkov o identifikáciu DNA zo spermií na šatke. Podľa výsledkov s 99,2% zhodou identifikovali poľského kaderníka Aarona Kosminskeho. 

Aj keď sa tento dôkaz zdá dostatočný, je stále mnoho ripperológov spochybňujúcich túto teóriu. 

Zrejme sa už nikdy nedozvieme úplnú pravdu, o tom, kto bol Jack Rozparovač a aká bola je skutočná motivácia. Príbehy oboch vrahov však inšpirovali veľa spisovateľov, režisérov a mnohých iných. Jackom Rozparovačom sa inšpiroval napríklad spisovateľ Alan Moore v komikse Z pekla alebo film s rovnakým názvom Z pekla, v ktorom si hlavnú rolu zahral Johnny Depp. O H. H. Holmesovi si môžete prečítať v knihe H. H. Holmes: The True History of the White City Devil od Adama Selzera, alebo sa môžete zahrať na obeť v hre The Devil In Me od spoločnosti The Dark Pictures Anthology.