Masaker na Columbine High School sa odohral 20. apríla 1999 v meste Columbine v Colorade. Do tej doby sa jednalo o najsmrteľnejší školský masaker v celej americkej histórii. Tento prípad vyvolal veľký ošiaľ nielen pre vysoký počet mŕtvych a zranených, ale hlavne preto, lebo čin spáchali dvaja študenti, 18-ročný Eric Harris a 17-ročný Dylan Klebold.
Eric Harris sa narodil vo Wichite v Kansase. Jeho otec bol dopravným pilotom amerického letectva, kvôli čomu sa viackrát sťahovali. Do Colorada sa prisťahovali v roku 1993, keď jeho otec odišiel z armády. Ako 15-ročný si vytvoril vlastnú webovú stránku, na ktorej písal blog. Asi dva roky pred masakrom sa na blogu zveroval, aký je plný hnevu a nenávisti k celému svetu. Postupne naň začal pridávať rôzne rady a návody, napríklad na výrobu bomby. Časom začal písať o svojich vražedných myšlienkach. Veta „Všetko, čo chcem urobiť, je zabiť a zraniť čo najviac z vás.“, spôsobila isté obavy, no časom upadla do zabudnutia.
Dylan Klebold pochádzal z Lakewoodu v Colorade. Jeho rodičia boli pacifisti a vyznávali luteránsku vieru. K tejto životnej filozofii sa snažili viesť aj svoje deti, Dylana a jeho staršieho brata. Navštevoval základnú školu v Normandii v Littletone v Colorade a tam bol súčasťou programu CHIPS (výzva pre študentov s vysokým intelektuálnym potenciálom).
Masaker bol najskôr plánovaný ako bombový útok.
Eric a Dylan rozmiestnili v škole a okolí niekoľko podomácky vyrobených propánových bômb. Dve bomby umiestnili do batohov blízko hasičskej stanice, na prípadné sťaženie prístupu hasičom ku škole. Tie však „nevybuchli správne“ a spôsobili iba malý požiar, ktorý dokázali hasiči ľahko uhasiť. Ďalšie dve dali do odpadových vriec a nechali ich v školskej jedálni, kde mali v čase obednej prestávky, o 11:15, vybuchnúť. Tieto bomby taktiež zlyhali. Ak by bomby v jedálni vybuchli v čase obeda tak, ako bolo plánované, zabili by 488 ľudí. To bol celkový stav, ktorý sa v tej chvíli nachádzal na danom mieste.
Keď sa útočníci dozvedeli o nevydarenom útoku prešli na „plán B“. Vybavení taškami plných zbraní a munície boli odhodlaný dokončiť to, čo začali.
O 11:19 hodil Dylan na parkovisko rúrkovú bombu. Tá upútala pozornosť mnohých študentov. Časť z nich si myslela, že to je len žart, no niektorí si všimli zbrane a začali z parkoviska rýchlo utekať. Prvou obeťou sa stala len 17-ročná študentka Rachel Scott, ktorú Eric zabil štyrmi výstreľmi pred školou. Jej priateľ bol postrelený osemkrát a ostal ochrnutý od pása nadol.
Keď vošli do školy, po schodoch im naproti išli traja študenti, ktorí si mysleli, že zbrane útočníkov sú falošné. Eric po nich neľútostne začal strieľať, čím dvoch zranil a jedného zabil. V danej chvíli výstrely započul profesor William David Sanders, ktorý sa rozhodol rýchlo utekať do jedálne varovať ostatných. Na chodbe vážne zranili ďalších dvoch študentov.
Dylan sa vybral do jedálne, kde párkrát vystrelil a odišiel za Ericom. Ten už sa nachádzal na streche školy. Odtiaľ spolu strieľali smerom k futbalovému ihrisku, vyhadzovali rúrkovité bomby a popri tom vykrikovali „Toto je to, čo sme vždy chceli robiť. Je to úžasné.“.
Moment keď boli obaja strelci na streche, chcela využiť profesorka Patti Nielson aby sa k nim dostala bližšie a zastavila ich. Vo chvíli, čo ju zasiahli do ramena začala utekať, a s niekoľkými študentami sa skryla v školskej knižnici odkiaľ sa jej podarilo vytočiť 911.
O tri minúty neskôr, 11:22, sa podarilo správcovi školy kontaktovať zástupcu šerifa Neila Gardnera, ktorý zrovna hliadkoval v blízkom parku. Ten okamžite išiel ku škole. Jeho prichádzajúce auto si všimol Eric a z diaľky asi päťdesiat metrov začal strieľať po jeho aute. Neil paľbu opätoval, pokým sa útočníci neskryli v budove školy.
V škole strieľali po každom koho uvideli, až pokiaľ nezabočili, o 11:29, do knižnice. V nej sa ukrývalo päťdesiat šesť osôb. Do knižnice prišli s cieľom zabiť každého športovca a každého študenta, ktorý patrí k inej etnickej skupine. Niekoľko študentov, ktorí mali na hlavách biele baseballové čiapky sa ich pokúsilo skryť po tom, ako ich vystrašila poznámka “Každý, kto má na sebe bielu čiapku alebo športový znak, je mŕtvy.“.
Pri počítačoch bez ľútosti zabil Dylan študenta Kyla Velasqueza, ktorý bol na invalidnom vozíku. Brokovnicou ho strelil do chrbta a hlavy. Pod ďalším stolom sa ukrývala trojica študentov, medzi ktorými sa nachádzal afroameričan Isaiah Shoels. Keď ho Dylan uvidel, zakričal na Erica “našiel som negra“. Eric prišiel ku Isaiahovi, zabil ho jednou ranou do hrude a následne sa spýtal „Kto je pripravený zomrieť ako ďalší?“.
Z knižnice odišli 11:36. Nechali za sebou desať mŕtvych a dvanásť zranených. Odtiaľ zamierili do vedeckej miestnosti, kde založili požiar v prázdnej skrini. Ten našťastie uhasil profesor, ktorý sa ukrýval vo vedľajšej miestnosti.
O 11:44 útočníkov zachytili bezpečnostné kamery cestou do jedálne, kde sa ešte raz pokúšali odpáliť propánové bomby. Polícia medzitým stihla zahájiť evakuáciu. Znovu sa vrátili do knižnice, kde už okrem obetí nikto nebol. V okamihu keď polícia zbadala prichádzajúcich útočníkov spustila paľbu a oni ju opätovali. Pri tejto prestrelke sa nikto nezranil.
Pár minút popoludní výstrely ustali. v čase 12:08 Eric Harris a Dylan Klebold spáchali v knižnici samovraždu.
Za túto krátku dobu stihli zabiť dvanásť študentov, jedného učiteľa a dvadsaťjeden osôb zranili. Obeťami sa stali Cassie Bernall (17), Steven Curnow (14), Corey DePooter (17), Kelly Fleming (16), Matthew Kechter (16), Daniel Mauser (15), Daniel Rohrbough (15), William David Sanders (47), Rachel Scott (17), Isaiah Shoels (18), John Tomlin (16), Lauren Townsend (18) a Kyle Velasquez (16).
Ako mnoho iných prípadov, aj tento vyvolal mnohé konšpirarčné teórie zo strany protivládnych, náboženských a politických hnutí.
Zakladateľ a vodca baptistickej cirkvi Westboro, tvrdil že Eric a Dylan boli gayovia a preto sa rozhodli zabíjať.
Politický komentátor Alex Jones povedal, že masaker bol zinscenovaný americkou vládou a útočníci boli vládnymi agentmi.
FBI tvrdila, že obaja útočníci boli psychicky narušení. Eric mal trpieť klinickou psychopatiou a Dylan depresiou. K tomuto záveru prišli po nájdení Dylanovho denníka, kde opisuje svoju túžbu po samovražde z nedostatku úspechu u žien. V krvi Erica sa pri pitve našiel Luvox, antidepresívum, ktoré mohlo zvýšiť jeho agresivitu. Vyšetrovateľ Dwayne Fuseller poznamenal “Verím, že Eric išiel do školy zabíjať a bolo mu jedno, či zomrie, zatiaľ čo Dylan chcel zomrieť a bolo mu jedno, či ostatní zomrú tiež.“.
Ďalšími teóriami boli šikana zo strany športovcov, osamelosť, izolácia, odmietnutie, politický terorizmus, násilné videohry, alebo kontroverzný spevák Marilyn Manson.
Napriek všetkým týmto konšpiráciám sa pravý dôvod nikdy nezistil.
Po tomto útoku mnoho amerických škôl sprísnili bezpečnostné opatrenia ako detektory kovov pri vstupe do škôl, školské uniformy, ochrankári, či boj proti šikane.
V Clement Parku neďaleko školy postavili v roku 2007 pamätník s názvom “Výzva k nádeji“ na počesť obetí masakru.
Prípadom sa inšpirovali aj viacerí spisovatelia a filmoví režiséri. V roku 2009 vyšla kniha s názvom Columbine od Davea Cullena, v ktorej píše nielen o samotnom masakri, ale aj o sprevádzajúcich následkoch o následných desať rokov. Vo filmovej adaptácii môžeme masaker vidieť vo filme Elephant z roku 2003, I’m Not Ashamed z roku 2016 alebo v 1. sérii seriálu American Horror Story.
