Jablko nepadá ďaleko od stromu: Bratislavský škrtič a kuchár Jožko
Šarlota Formanová
V roku 1979 otriasol Bratislavou ohavný zločin. Pri železničnom násype za reštauráciou Umelka boli nájdené zavraždené dve mladé ženy. V hlavnom meste sa veľmi rýchlo začali šíriť povery, že mŕtvych môže byť až dvanásť, čo našťastie nebola pravda. Za kruté vraždy dostal vrah najtvrdší možný trest. Tým však tomuto prípadu nebol koniec. Po štyridsiatich piatich rokoch, len o pár kilometrov ďalej, Jozef Hanuska zavraždil a zmrzačil svoju priateľku Patríciu. Skutočnosti, ktoré vyplávali na povrch počas vyšetrovania nenechali nikoho chladným.
Bol 12. september 1979. Kamarátky Olga Hůlková (24) a Vlasta Matulíková (22) sa zabávali s priateľmi v kaviarni bývalého hotela Krym v centre Bratislavy. V priebehu večera sa zoznámili so Štefanom Pántlom, mladým mechanikom zo Slovnaftu. Štefan bol ženatý a mal trojročného syna, no v prítomnosti iných žien túto informáciu často zatajoval.
Štefanovi padla do oka Vlasta. Po záverečnej ju pozval k sebe do nového bytu na víno. Návrh sa Vlaste najskôr nepozdával, no nakoniec súhlasila pod podmienkou, že s nimi pôjde aj Olga. Štefan k protinávrhu nemal žiadne námietky, a tak okolo polnoci spoločne vyrazili do bytu na Bezručovej ulici. Keby mladé ženy vedeli čo sa skrýva pod maskou milého mladíka, nikdy by si ho nepustili k telu.
Štefan Pantl bol sexuálny agresor, ktorý mal na konte niekoľko znásilnení a ublížení na zdraví.
Necelý rok pred osudnou nocou surovo zmlátil a znásilnil spolužiačku svojej sestry, Martu. S dievčaťom sa stretol vo vinárni a neskôr sa išli prejsť na prechádzku na bývalé kúpalisko Lido (pri Dunaji za Starým mostom). Na lavičke začal Štefan Martu sexuálne obťažovať a keď sa bránila, agresívne ju napadol. Čin mu prešiel.
O pár mesiacov neskôr, v januári 1979, útočil Štefan znova. Na narodeninovej oslave Anny (31) na Dolných honoch napadol oslávenkyňu nožom, pretože s ním odmietla mať pohlavný styk. „Pristúpil ku mne a priložil mi ku krku nôž. Chcel aby som s ním išla do spálne. Povedala som mu: ‚Tak ma zabi, ale ja to neurobím a Miro s Aničkou dosvedčia, že si to bol ty.’ Na to odvetil: ‚Tak zabijem aj ich’,“ spomína neskôr Anna.
Pred istou tragédiou Annu zachránil jej brat Miro s priateľkou Aničkou, ktorí sa v pravej chvíli vrátili z obchodu. Anna im v panike povedala, čo sa stalo. Štefan nenamietal. Ospravedlnil sa a snažil sa zachrániť čo dalo, no Miro ho z bytu vyhodil.
Anna sa rozhodla incident nahlásiť na polícii a chvíľu potom, čo vyhodili Štefana, sa vydala na neďalekú policajnú stanicu. Tam však nikdy nedorazila. Asi v polovici cesty ju násilník dobehol. Vyhrážal sa, že keď ho nahlási, zabije ju, brata Mira aj priateľku Aničku. Aby Anna vyhrážku zobrala vážne, niekoľkokrát jej buchol hlavou o železné zábradlie. Nakoniec skončila “iba“ s rozbitou hlavou, bez väčšej psychickej alebo fyzickej ujmy. Ani za tento skutok nebol Štefan potrestaný.
Treťou obeťou sa stala Dagmar, recepčná v hoteli Krym, ktorú Štefan napadol počas nočnej smeny. Žene sa našťastie podarilo vybehnúť na ulicu, kde začala kričať o pomoc, čím násilníka odplašila.
Potom, ako Štefan s Vlastou a Olgou prišli k nemu domov, pokračovali v popíjaní alkoholu. Po chvíli alkoholom omámená Olga zaspala v obývačke na gauči. Krátko na to sa Vlasta uložila v spálni. Štefan sa pokúsil využiť Vlastinej opitosti a snažil sa ju presvedčiť, aby s ním mala pohlavný styk. Tá ho však rázne odmietla a zaspala. Šťastie skúsil aj u Olgy, avšak dopadol rovnako.
Po dvojnásobnom odmietnutí to Štefan vzdal a išiel do sprchy. Aspoň tak to na prvý pohľad vyzeralo. Zo županu, ktorý mal na sebe vytiahol opasok, pristúpil k Olge a bez ľútosti ju opaskom uškrtil.
Opäť išiel do spálne za Vlastou a žiadal ju, aby sa s ním vyspala. Tentoraz však nie nepovažoval za odpoveď, a keď ho odmietla niekoľkokrát po sebe, znásilnil ju. Potom zobral Vlastu do obývačky, kde ležalo bezvládne telo Olgy a donútil ju, aby sa dotýkala kamarátkiných intímnych partií.
Bolo asi pol piatej ráno. Štefan omotal Vlaste opasok okolo krku a vyviedol ju z bytu na železničný násyp pri vtedajšej umeleckej záhrade. Cestou sa žene podarilo vyšmyknúť, bohužiaľ nie na dlho. „Rozbehla sa veľmi rýchlo. Myslel som, že mi ujde, ale mal som šťastie, lebo zakopla a spadla. Vrhol som sa na ňu a otočil som ju na chrbát. Najprv som ju udrel do krku, Potom som si všimol na zemi palicu. Tou som ju zaškrtil. Keď už nedýchala, niekoľkokrát som jej tú palicu vrazil do vagíny za to, že robila fóry a chcela ešte aj utiecť,“ vypovedal Štefan.
Po vražde sa vrátil naspäť do bytu. Vzal telo Olgy a odniesol ho k železničnému násypu, neďaleko mŕtvej kamarátky. Šperky, peniaze, poukazy do obchodu Tuzex a hodinky svojich obetí si nechal. Ostatné dôkazy hodil do Dunaja. Doma upratal a akoby sa nič nestalo odišiel za svojou manželkou Boženou a synom Jozefom do bytu svokrovcov.
Mŕtvoly boli nájdené po dvoch dňoch a okamžite sa rozbehlo pátranie. Štefan sa tváril akoby sa nič nestalo. Chodil do práce a trávil čas s rodinou. Manželke Božene daroval náhrdelník so srdiečkom, ktorý ukradol Olge a za poukazy do Tuzexu išli nakúpiť. Božene tvrdil, že veci vyhral v kartách.
V hlavnom meste sa správa o zavraždených a vyčíňajúcom Bratislavskom škrtičovi, ako ho nazvali médiá, šírila rýchlosťou blesku a dostala sa aj k vrahovi. Ten začal panikáriť. Dokonca uvažoval nad tým, že emigruje. Nakoniec sa rozhodol zveriť Božene. Tvrdil, že k vražde Olgy ho donútila Vlasta. Vraj mu dokonca pomáhala zbaviť sa tela. Potom musel, nevedno prečo, zabiť aj Vlastu.
Keď Štefan povedal Božene svoju verziu, obaja plakali a milovali sa. Božena sa nakoniec rozhodla manžela kryť. Župan, ktorý mal Štefan na sebe v čase vraždy ukryla v starom byte v kotli v pivnici.
Pátranie po vrahovi bolo krátke, pretože Štefana Pantla odchádzajúceho s dievčatami videlo mnoho svedkov.
„V tú noc, 13. septembra, som išla zo starého bytu aj so synom a na rohu som stretla svojho manžela Štefana, Stál tam s dvoma dievčatami, jedna blondínka a druhá brunetka. Rozlúčil sa s nimi, a potom sme išli domov. Dievčatá odišli a manžel spal so mnou v novom byte,“ klamala pri výpovedi Božena.
Štefan sa k vraždám priznal skoro okamžite a tvrdil, že ľutuje svoje činy. Pri výpovedi sa dokonca rozplakal, no na druhú stranu sa údajne v opisovaní vrážd vyžíval. Často však mnohé veci opisoval inak a svoju výpoveď menil až dvadsaťkrát.
Podľa súdnych znalcov bol Štefan egocentrik a sexuálny agresor. Počas vrážd netrpel žiadnou duševnou poruchou a bol plne pri vedomí. Násilím si snažil dokázať svoju mužnosť a vyrovnať sa so svojimi komplexami.
Jeho sexuálny apetít nebol zvýšený, často si vymýšľal a preháňal, aby vypadal, že je “niečo viac“.
K osobe vraha sa pre web Plus jeden deň vyjadrila jeho bývalá kamarátka Eva: „On mal taký syndróm Bonaparteho, taký malý a jedovitý, a bol násilný. On bol narcis. On si myslel, že ho ženy musia milovať. A koľko ráz sa nám aj pochválil, keď došiel a mal som takú aj takú a nechcela mi dať. Proste nechcela ale musela."
Bratislavský škrtič bol za svoje činy odsúdený na trest smrti obesením. Rozsudok bol vykonaný 30. apríla 1981 v Bratislave. V dobe popravy mal iba dvadsaťsedem rokov.
Na začiatku roka 2024, o štyridsaťpäť rokov neskôr, otriasla hlavným mestom ďalšia otrasná vražda. Na Prievozskej ulici v Bratislave, Jozef Hanuska zavraždil a zmrzačil svoju priateľku Patríciu. Obaja boli opití a hádka ktorá medzi nimi prebehla prerástla až do smrteľného ataku. To ale nebolo všetko. Žena bola zmrzačená a vykuchaná. „Partnerku Patríciu zavraždil obzvlášť brutálnym spôsobom, keď ju najskôr škrtil a neskôr bodal do krku a hrudníka. Následne jej vyrezal časť tváre, stehna, jej vnútorné orgány dal do vedra a vedľa tela ležalo srdce,“ uvádza web Pravda.
Po vražde nastalo veľké množstvo ohlasov a tipov, kto by mohol byť vrah - jej priateľ kuchár Jožko.
Pátranie sa rozbehlo prakticky okamžite. Muž bol nájdený nasledujúci deň v pivnici bytového domu. Chcel spáchať samovraždu, no nepodarilo sa mu to.
„Kričal som nech prestane, že chcem mať kľud a pokoj a že ju zabijem,“ povedal políci Jozef. K tomu dodal: „Keď som zistil, že nedýcha, chcel som ju oživiť. Potom som však vzal nôž. Potom som sa precitol na posteli a všetko bolo od krvi. Odišiel som z bytu. Chcel som skočiť z mosta a obesiť sa, ale nič nevyšlo.“
Médiami sa začali šíriť informácie, že Jozef časti Patrície zjedol, no túto skutočnosť jeho právnik vyvrátil.
Veľký šok nastal, keď sa verejnosť dozvedela o súkromí Jozefa Hanusku. Zistilo sa totiž, že biologický otec vyučeného mäsiara bol dvojnásobný popravený vrah Štefan Pantl.
Súdny znalec Svetozár Droba označil čin kuchára Jožka ako vystupňovaný afekt alkoholového opojenia a údajne u neho nenašiel žiadne sexuálne odchýlky ani sadistické sklony. Veľa ľudí však malo opačný názor. Vrahova bývalá priateľka Jana sa na sociálnych sieťach vyjadrila o Jozefovi ako o alkoholickom surovcovi, ktorý dokáže z ničoho nič vybuchnúť.
Počas súdneho procesu sa mnoho ľudí vyjadrilo, že by Jozefa najradšej poslali na popravisko v šľapajách jeho otca, čo však nebolo možné. Vrahov právny zástupca žiadal trest pätnásť rokov, no vzhľadom na závažnosť zločinu a vzatia do úvahy, že toto nebol obžalovaného prvý trestný čin, do hry vstúpil doživotný trest.
Jozef Hanuska bol odsúdený na 23 rokov a k tomu ochranné liečenie. Trest mu bol nakoniec znížený na 20 rokov odňatia slobody.