Hrôzostrašná smrť Tima McLeana: Vražda, ktorá otriasla celou Kanadou

Mal to byť deň ako každý iný. Keď vodič autobusu smerujúceho z kanadskej Alberty do Ontária naberal prvých pasažierov nevedel, že sa jeho rutinná jazda zmení na horor, ktorého obraz nedostane z hlavy do konca života. Aký je príbeh linky Greyhound 1170, ktorý otriasol celou Kanadou?

Bol príjemný letný deň, 30. júla 2008. Práve v Edmontone do autobusu nastúpil 22-ročný Tim McLean, ktorý sa vracal domov za svojou tehotnou priateľkou do Winnipegu. Usadil sa v zadnej časti autobusu a keďže cesta bola dlhá 1299 km, urobil si pohodlie, na uši si nasadil slúchadlá a zaspal s hlavou opretou o okno. 

Po niekoľkých hodinách do autobusu nastúpil 40-ročný prisťahovalec z Číny Vince Weiguang Li. Vince bol vyučený programátor, no v Kanade si nevedel nájsť prácu vo svojom obore, a tak striedal rôzne zamestnania, ako napríklad pracovník v Mcdonald’s alebo Walmarte. Vince taktiež trpel schizofréniou, ktorú neliečil. Kvôli neliečeniu vážnej psychickej poruchy, začal mať rôzne preludy. Myslel si, že si ho vybral Boh, aby bojoval proti mimozemským entitám a zabránil šíreniu ich rasy medzi ľuďmi. Preto sa rozhodol cestovať po štáte a „chrániť“ ostatných ľudí. 

Pri prvotnom nástupe do autobusu sa Vince usadil v prednej časti autobusu, no neskôr, po zastávke v Brandone zmenil miesto a sadol si vedľa Tima. Tim sa naňho pozrel, usmial sa a prikývol, že si môže sadnúť. Potom opäť oprel hlavu o okno a zavrel oči. 

Bolo asi pol 9 večer, keď cestujúcich vystrašil hrôzostrašný krik. Pri zistení, kto je zodpovedný za príšerný vreskot, ostali v šoku. Videli, ako Vince vytiahol nôž a bezdôvodne začal bodať Tima do krku a hrudníka. Vodič rýchlo zastavil pri krajnici a všetkých 37 cestujúcich v panike vybehlo von. Vystrašených ľudí si všimol okoloidúci vodič kamiónu Chris Alguire. Ten zastavil, aby zistil či ľudia nepotrebujú pomoc. Potom, ako vystúpil sa mu naskytol pohľad na Vinca masakrujúceho mladého Tima. Chris zachoval chladnú hlavu a s Garnetom Cartonom, veteránom slúžiacim v kanadských ozbrojených silách, sa rozhodli spacifikovať nebezpečného maniaka. Keď vošli do autobusu zistili, že Timovi už nie je pomoci. Mal na sebe okolo 60-100 bodných rán. Vince si mužov všimol a začal na nich útočiť. Nezostávalo im nič iné, než utiecť a zabarikádovať dvere, aby sa útočník nedostal von. V tom čase už na miesto prišli aj policajné zložky. 

Bohužiaľ, dobodaním na smrť sa vražedné predstavenie neskončilo. Vrah Timovi odrezal hlavu a začal sa s ňou premávať po autobuse. Popritom, ju vystavoval do okna a ukazoval zhrozeným prizerajúcim vonku. Potom sa opäť pustil do „porcovania“. Z bezvládneho tela vyťahoval črevá, pľúca, srdce a iné vnútorné orgány a rozhadzoval ich po autobuse. Pri pohľade na hororovú scénu, ľudia vonku zvracali a omdlievali. Stále to však nebol koniec. To najhoršie prišlo nakoniec, keď vrah začal pojedať časti tela nebohého Tima. 

Na mieste boli prítomní aj špeciálni vyjednávači, ktorí sa pokúšali presvedčiť psychicky narušeného muža vzdať sa dobrovoľne. Tento plán nevyšiel. Nakoniec na neho použili paralyzéry pri nevydarenom úteku cez okno. Trvalo dlhých 5 hodín, než sa polícii podarilo vražedného kanibala zadržať. 

Pri osobnej prehliadke našli v jeho vreckách ucho, nos a jazyk zmasakrovaného mladíka. Timove oči a časť srdca sa nikdy nenašli. Predpokladá sa, že aj tieto časti Vince skonzumoval. 

Po 10-tich rokoch od incidentu sa niektorí svedkovia rozhodli o traumatickom zážitku prehovoriť na verejnosti. Vodič kamiónu Chris Alguire sa pre CBC vyjadril: „Aj po 10-tich rokoch som neprestal smútiť za životom Tima McLeana. Moje PTSD sa prejavuje zúrivosťou a alkoholizmom. Stal som sa alkoholikom, aby som mohol v noci spávať. Nemyslím si, že moja reakcia je pre niekoho prekvapujúca. Nenávidím to, ako sa pre mňa denné rutiny stali výzvou.“ 

Ďalšia žena uviedla, že kvôli jej posttraumatickej stresovej poruche jej bolo odobraté novonarodené dieťa. 

O 6 rokov neskôr, 17. júla 2014, preletela médiami správa o smrti policajta Kena Barkera, ktorý ako jeden z prvých dorazil na miesto činu. Jeho rodina sa pre kanadské GlobalNews vyjadrila, že Ken celé roky trpel PTSD. Osudná noc, ktorú prežíval stále dookola ho doviedla k samovražde. 

Súdny proces s Vincom Liom sa začal 3. marca 2009 a trval 2 dni. Podľa Statesboro Herald boli vypočutí iba dvaja svedkovia, psychiatri, ktorí opísali jeho duševný stav.

Odsúdený trpel oneskoreným vývinom. Chodiť a rozprávať sa naučil až približne v 5-tich rokoch a do školy nastúpil až v 9-tich rokoch. Napriek mentálnemu oneskoreniu sa Vince dokázal adaptovať. Keď mal 19 rokov, nastúpil na štúdiá automobilového inžinierstva, kde získal bakalársky titul v odbore výpočtová technika. Jeho psychické aj fyzické zdravie sa zdalo byť v poriadku, až na jeho tvrdohlavosť, nepokojnosť a potrebu sa stále pohybovať. 

Po emigrácii do Kanady so svojou manželkou v roku 2001 sa zamestnal v Grant Memorial Church, kde sa podľa vyjadrenia bývalých kolegov a manželky zdal šťastný. Podľa jeho vlastných slov práve tu prvýkrát počul, ako sa k nemu prihovára „Boží hlas“, ktorý si ho vybral ako bojovníka proti mimozemskej invázii. Po tejto epizóde konvertoval na kresťanstvo a dal sa pokrstiť. Časom začal utekať z domu, pričom bol niekedy preč celé dni. Jeho manželka tvrdila, že Vince celé dni nespal, nejedol a komunikoval s Bohom. Viacerí priatelia sa ho pokúšali presvedčiť, aby sa začal liečiť, no bezúspešne. 

Na jednej z jeho pravidelných výprav ho na diaľnici 427 našla policajná hliadka. Vince bol dehydratovaný a podviživený. Tvrdil, že Boh mu dal príkaz nasledovať Slnko. Po tomto incidente bol odvezený do nemocnice William Osler Health Center, no liečbu odmietol. Nedlho po tomto incidente podala Vincova manželka žiadosť o rozvod, čo ešte zhoršilo jeho zdravotný stav. 

S bývalou ženou bol stále v kontakte. Posielala mu peniaze, keď bol nezamestnaný a dokonca ho nechala aby u nej býval, pokiaľ sa nepostaví na vlastné nohy. 

Pár týždňov pred osudnou cestou navštívil Vince rodičov v Číne. 

Vince Li bol súdený za vraždu 2. stupňa. Po vypočutí psychologických posudkov jeho právnik Stanley Yaren povedal, že jeho klient nemôže byť súdený ako duševne zdravý jedinec, pretože schizofrénia, ktorou trpí mu navodila myšlienky, že Tim McLean je hrozba a jeho zabitím zachráni život sebe aj ostatným. 

Rozsudok bol vynesený 5. marca 2009. Vince bol uznaný trestne nezodpovedným a bol odsúdený na pobyt v Centre duševného zdravia v Selkirku na dobu neurčitú. 

V priebehu nasledujúcich rokoch sa na verejnosti začali objavovať správy o zlepšujúcom sa stave Vinca Liho. Dostal účinnú liečbu a začalo sa jeho postupné začleňovanie do spoločnosti, vo forme pravidelných vychádzok a neskôr aj celodenných priepustiek. 

V roku 2012 sa verejne ospravedlnil rodičom Tima: „Je mi veľmi ľúto, že som zabil vášho syna. Je mi ľúto bolesti, ktorú som spôsobil. Prial by som si, aby som mohol zmierniť vašu bolesť.“

Vo februári 2016 si Vince Li úradne zmenil meno na Will Lee Baker a o rok neskôr revízna rada Manitoba Criminal Code Review schválila jeho absolútne prepustenie. Momentálne žije v Manitobe v Kanade.