Dnepropetrovskí maniaci
Šarlota Formanová
Na leto v roku 2007 nezabudnú obyvatelia ukrajinského mesta Dnipro a jeho okolia do konca života. V toto leto sa najkrajšie ročné obdobie zmenilo na nočnú moru, keď v priebehu necelého mesiaca prišlo o život násilnou smrťou 21 nevinných ľudí.
Séria otrasných zločinov sa začala 24. júna, keď bol nájdený zavraždený policajt Vadym Bohdana (23). Na ďalší deň boli nájdené telá Kateriny Ilchenko (33) a Romana Tatareviča (34). Obaja mali na hlave smrteľné poranenia tupým predmetom. V ešte ten mesiac bol rovnakým spôsobom zavraždený Alexej Kovbasa (69). Ďalšími obeťami sa stali Jevgenij Hryščenko (15) a Nikolaj Serčuk (56). O týždeň neskôr boli za 1 noc kladivom na smrť ubité dve osoby, nočná strážkyňa Olena Schram (28) a vojnový veterán Egor Nechvolod, ktorý bol nájdený pred dverami vlastného bytu s nakresleným hákovým krížom na čele. V rovnaký deň boli napadnutí dvaja 13-roční chlapci, Vadim Lyakhov a Andrei Sidyuk. Vadimovi sa pred istou smrťou podarilo utiecť, no Andrei toľko šťastia nemal a bol ubitý na smrť ako predchádzajúce obete.
“Radosť“ z prežitia si však Vadim Lyakhov dlho neužil. Polícia ho zatkla a obvinila z vraždy svojho kamaráta Andreia. Podľa jeho vlastných slov mu vypočúvajúci vyšetrovatelia nedovolili právnu pomoc a mali ho aj zbiť. Vadim napriek všetkému stále trval na svojej verzii. Tvrdil, že útočníci boli dvaja a poskytol polícii ich identikit. Jeho verziu potvrdili aj ďalšie deti, ktoré sa schovávali neďaleko miesta činu a celý incident videli. Po výpovediach ďalších svedkov bol Vadim zbavený obvinenia a prepustený.
Počas nasledujúcich dní bolo zavraždených ďalších desať ľudí. Obeťami sa stali Nikolaj Pšeničko (53), Vladimir Lobachenko (51), Nikolaj Maryančikov, Valeria Lobachenko, Sergei Yatzenko (48), Regina Prokopenko (85), Natalia Mamarchuk (45), Jurij Pekhotin (45) a Valeria Hanzha (53). Poslednú obeť sa nepodarilo identifikovať.
Sergei Yatzenko sa stal asi “najslávnejšou“ obeťou Dnepropetrovských maniakov. Vrahovia si svoje zločiny natáčali a fotili a práve video z vraždy Sergeia sa stalo virálnym a dlhú dobu bolo na internete známe pod názvom 3 Guys, 1 Hammer (3 muži, 1 kladivo). Videozáznam začína tým, ako jeden z útočníkov balí kladivo do igelitovej tašky a zozadu sa blíži k nič netušiacemu mužovi na bicykli. Keď Sergei padne na zem, útok s kladivom pokračuje. Potom útočník vytiahne nôž, s ktorým ho začne bodať. Po nejakej dobe sa na videu ukáže ďalší muž držiaci v ruke skrutkovač, ktorý ho stále živému Sergeiovi zabodne do mozgu cez oko. Sergeiove telo bolo objavené 4 dni po hroznom čine.
Zo začiatku si polícia prípady nespojovala s rovnakým útočníkom, pretože obete boli príliš rozdielne, aj keď modus operandi bol rovnaký – rana tupým predmetom do temena hlavy a následné ubitie na smrť. Niektoré mŕtvoly boli zmrzačené alebo mali vypichnuté oči. Jedna z obetí, tehotná žena, mala dokonca rozrezané brucho a z neho vytiahnutý nenarodený plod.
Veci sa zmenili až po výpovedi 13-ročného Vadima Lyakhova. Vyšetrovanie dostala na starosti pracovná skupina z Kyjeva vedená Vasilijom Paskalovom. Na začiatku boli všetky informácie držané v tajnosti, no neskôr nemali inú možnosť než spolupracovať s verejnosťou, a tak boli zverejnené identikity útočníkov a zoznam odcudzených vecí, ktoré mohli potencionálne páchatelia predať do záložní. Netrvalo dlho a viaceré záložne kontaktovali políciu, že sa u nich nachádzajú odcudzené veci. Tieto informácie ich doviedli k 3 mužom, 19-ročnému Viktorovi Sayenkovi, 19-ročnému Igorovi Suprunyukovi a 20-ročnému Oleksandrovi Ganzhovi.
Všetci mladíci boli kamaráti a bývalí spolužiaci zo školy № 96 v Dnepropetrovsku (dnešné Dnipro). O zázemí Oleksandra sa toho moc nevie, no Igor a Viktor, pochádzali zo vzdelaných, dobre postavených rodín. Viktorov otec pracoval ako prokurátor a matka ako vyššie postavená štátna zamestnankyňa. Igorov otec bol osobným pilotom bývalého prezidenta L. D. Kučmu.
Ich spoločné “vyčíňanie“ začalo už v 5. triede, keď hádzali do vlakov kamene. Vďaka konexiám rodičov im ale ich správanie dlho prechádzalo. Prvé vážnejšie zločiny, ako krádeže, lúpeže, fyzické napadnutia alebo týranie zvierat, mali začať páchať medzi rokmi 2003-2004.
Násilné správanie nebola jediná vec, ktorá mladíkov spájala. Spoločné “nadšenie“ našli aj v nacistickej ideológii. Každý rok oslavovali vo veľkom Igorove narodeniny, ktoré boli v rovnaký deň ako narodeniny Adolfa Hitlera. Túto skutočnosť bral Igor ako posolstvo a dokonca si nechal na ruku vytetovať hákový kríž.
Všetci mladíci mali nejaké druhy fóbií a kvôli tomu sa rozhodli si navzájom “pomáhať“. Napríklad Oleksandr mal hematofóbiu – strach z krvi, preto sa rozhodli mučiť a zabíjať zvieratá. Pri ďalších “liečebných procesoch“ sa napríklad držali za nohy hlavou dolu z okna alebo balkóna, aby prekonali akrofóbiu – strach z výšky.
V roku 2006 Igor a Viktor cítili, že im už nestačí iba zabíjanie zvierat a rozhodli sa prejsť na ľudské obete. Igor, pracujúci v tej dobe ako taxikár, odvážal nič netušiacich zákazníkov na odľahlé miesta, kde ich s Viktorom zbili a okradli. Oleksandr sa v tomto bode od svojich kamarátov dištancoval. Ani nie rok na to začala séria hrôzostrašných vrážd.
Aj keby človek čakal, že zadržanie vražedných maniakov bude veľkolepé, pravda bola ďaleko od predstavy. Začalo sa ozývať viacero svedkov tvrdiacich, že maniakov videli. Jeden muž dokonca videl vrahov ako utopili skúter svojej obete v jazere.
Neskôr sa policajtom sa podarilo zachytiť signál telefónu jednej z obetí, keď sa ho pokúšali aktivovať v záložni. Nie dlho na to boli Dnepropetrovskí maniaci chytení. Zatknutí bol aj Oleksandr s niekoľkými kradnutými telefónmi, ktorých sa chystal zbaviť.
Igor Suprunyuk bol obvinený z 21 vrážd, 8 ozbrojených lúpeží a 1 prípadu týrania zvierat. Viktora Sayenka obvinili z 18 vrážd 5 ozbrojených lúpeží a 1 prípadu týrania zvierat a Oleksandr Ganzha bol obvinený z 2 ozbrojených lúpeží.
Na súdnom pojednávaní zastupoval Dnepropetrovských maniakov Viktorov otec.
Hlavným dôkazom bolo video z vraždy Sergeia Yatzenka. Právnik obžalovaných sa snažil tvrdiť, že na videu nie sú jeho klienti a video je fotomontáž. Tento pokus o obhajobu neprešiel.
Keď pokus o záchranu oboch vrahov nevyšiel, snažil sa Sayenko starší zachrániť aspoň svojho syna. Tvrdil, že Viktor bol na Igorovi psychologicky závislý, a preto robil všetky hrozné činy. Igor sa mu mal údajne vyhrážať smrťou, keď nebude robiť to čo od neho žiada.
Ani jeden z vrahov svoje činy neoľutovali. Práve naopak. Na verejnosť sa dostali dialógy, kde hovoria, že chceli zavraždiť aspoň 40 ľudí, aby mali na čo “spomínať v starobe“.
Oleksandr svoje činy verejne oľutoval, ospravedlnil sa a priznal sa k všetkým bodom obžaloby. „Keby som vedel, akých zverstiev sú títo ľudia schopní, nepriblížil by som sa k nim ani výstrelom z dela.“
Verdikt padol 11. februára 2009. Igor Suprunyuk a Viktor Sayenko boli odsúdení na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Oleksandr Ganzha dostal 9 rokov väzenia a v súčastnosti je na slobode.
V septembri tohto roku ľudí zasiahla šokujúca správa, podľa ktorej mali Dnepropetrovskí maniaci utiecť potom, čo podpísali zmluvu s Ozbrojenými silami Ukrajiny a bojovať po boku armády proti Rusku. Táto informácia bola o niečo neskôr vyvrátená Centrom pre boj proti dezinformáciám.