Amnestovaný kriminálnik Jaroslav Oplíštil: Za prepustenie pedofila zaplatila malá Barborka životom

Píše sa rok 1973. Vtedy sa prvýkrát otvoria brány väznice pre 18-ročného Jaroslava Oplíštila. Nedostal sa sem kvôli nejakému ťažkému zločinu. Bola to obyčajná krádež v obchode, no bol to prvý krok k jeho kriminálnej kariére, kvôli ktorej ho bude onedlho poznať celé Československo.

Jaroslav Oplíštil sa narodil v roku 1955 v meste Frýdlant, neďaleko českého Liberca.V 18-tich rokoch bol poprvé zatknutý za krádež cigariet a čokolády v obchode Jednota. V priebehu 70. a na začiatku 80. rokov bol viackrát trestaný za útek z povinnej vojenskej služby, príživníctvo, majetkovú trestnú činnosť a podvody. 

V roku 1986 bol odsúdený na 5 rokov za sexuálne obťažovanie maloletých osôb, 9-ročnej Kláry a 7-ročnej Evy. Dievčatá nalákal do lesa so zámienkou, že im dá šteniatka. Namiesto toho sa im začal vyhrážať uškrtením. Donútil ich aby sa vyzliekli, začal ich sexuálne obťažovať a bozkávať na intímnych partiách. To isté vyžadoval od nich.

V roku 1990 bol ako mnoho iných väzňov prepustený na základe Havlových amnestií. Bez problémov sa zamestnal na kojeneckom oddelení v pražskej Fakultnej nemocnici Bulovka. A ako je taká vec vôbec možná? Pri pracovnom pohovore sa Jaroslav priznal, že je amnestovaný vrah, no povedal že sedel “iba“ za lúpeže. Zamestnávatelia vtedy nemali povolený prístup k trestnému registru, a tak informácia, že novoprijatý sanitár je odsúdený pedofil zostala tajomstvom. 

Jaroslavovi sa darilo “sekať latinu“ zopár mesiacov. Všetko sa zmenilo 30. apríla, keď sa z bežnej pracovnej nočnej zmeny stala nočná mora. 

Posledný aprílový deň roku 1990 mal Jaroslav 24-hodinovú službu. Navečer sa s kolegom rozhodli, že si dlhý čas v práci spríjemnia návštevou krčmy U sklípku, kde vypili niekoľko pív s vodkou. 

Keď sa podnapitý vracal naspäť do práce, v jednej z detských izieb počul plač, ktorý sa rozhodol nasledovať. Plačúce dieťa bola 7-mesačná Barborka. Jaroslav neváhal a dievčatko vzal na ruky aby ju utešil. „Sklonil som sa nad postieľkou a vybral dieťa. Nevedel som, akého je pohlavia, bola tma. Prechádzal som sa s ním po izbe. Neviem, čo mi to zrazu napadlo, ale zobral som ho k sebe na ubytovňu. Asi na mňa prišla ľútosť, že som sám,“ vyjadril sa neskôr Jaroslav. 

Po príchode na ubytovňu Barborku vyzliekol, aby ju mohol prebaliť. Položil ju na posteľ a ľahol si vedľa nej. Po chvíli ju začal znásilňovať. Vtedy dievčatko začalo hlasno plakať. Jaroslav sa zľakol, že by niekto z okolitých izieb mohol začuť plač, a tak Barborke priložil na ústa ruku a priľahol ju. Zaspal. Zobudil sa až o niekoľko hodín na to, že mu niekto búcha na dvere. Barborku hodil pod posteľ a išiel otvoriť. Nevedel, že medzitým ako spal na bezvládnom detskom tele, sestra z nočnej zmeny zalarmovala políciu a nahlásila nezvestnosť dieťaťa. Amnestovaný sanitár bol podozrivý ako prvý, a preto polícia išla s jednou zo sestier rovno k nemu na ubytovňu. 

„Dvere mi otvoril muž v trenkách a tielku. Všimol som si, že mal stoporený pohlavný úd. Spýtal som sa ho, či je Jaroslav Oplíštil a on povedal, že áno,“ spomína na osudný deň policajt Dufek, ktorý bol na mieste činu prvý. Policajti mu okamžite vysvetlili situáciu a požiadali ho, nech sa oblečie a ide s nimi. Jaroslav neprotestoval. Počas obliekania si druhý z policajtov všimol niečo pod posteľou. Keď “to“ vytiahol spod postele neveril vlastným očiam. Bolo to hľadané dieťa. Privolaná sestra ihneď vzala dieťa a utekala na najbližšie nemocničné oddelenie, no resuscitácia bola už zbytočná. Barborka bola niekoľko hodín po smrti. Udusila sa vlastými zvratkami. 

Jaroslav Oplíštil bol okamžite zatknutý a obvinený z vraždy. „Keď sme sa páchateľa pýtali, prečo si zo štyroch detí, ktoré v tej dobe boli na oddelení, vybral práve toto dievčatko, odpovedal, že bola najstaršia,“ spomína po rokoch kriminalista Miroslav Dočekal. Bolo to vytúžené dievčatko, na ktoré rodičia čakali 10 rokov. Na otázku prečo vykonal taký hrozný čin odpovedal: „Keď mám vypité, mám slabosť pre nežnosť. Priťahujú ma deti. Detské telo je také čisté. Zoberte si ženu, aká je chlpatá a smradľavá.“

Vyšetrovateľ Karel Vomáčka vo svojej knihe Doktore, vražda, jedeme! píše: „Nikto, vrátane mňa, nepovie Oplíštilovi ani jednu nadávku. Presnejšie povedané, hovoríme mu iba to najnutnejšie. Každý má na tvári jasno vštepený výraz zhnusenia nad touto obludou. Oplíštil naše opovrhovanie a ľadovú nenávisť zrejme cíti. Žmúri očami a trasie sa od strachu, snáď si myslí, že ho každú chvíľu začne niekto mlátiť. A zo svojich predchádzajúcich siedmich trestov dobre vie, ako spoluväzni s podobnými “znásilňovačmi“ zachádzajú…“

Vrah od začiatku požadoval trest smrti, ten však bol v januári 1990 zrušený. Jaroslav Oplíštil bol nakoniec odsúdený na 25 rokov väzenia a svoj trest si odpykal v roku 2015. Odtiaľ nastúpil na ústavnú liečbu v Psychiatrickej nemocnici Kosmonosy. Štyrikrát požiadal o prepustenie do ambulantnej liečby, no podľa sudkyne v Mladej Boleslavi naďalej predstavuje hrozbu pre spoločnosť, a tak naďalej zotrváva v ústavnej liečbe, kde má však povolené vychádzky. 

„Sám cítim, že v ústavnej liečbe nemám už čo hľadať. Vonku mám zázemie, mám praktickú lekárku, chránené dielne od úradu práce. Mám aj nejaké plány, ktoré chceme spoločne spraviť. Pripadám si k ničomu,“ vyjadril sa na súdnom procese ohľadom podmienečného prepustenia Jaroslav, ktorý si počas pobytu vo väzení zmenil meno na Jaroslav Nývlt.

Poslednú žiadosť o prepustenie podal Jaroslav v roku 2020. Dnes má odsúdený pedofil a vrah 69 rokov a či je bezpečné pre spoločnosť, aby svoje posledné roky života strávil ako slobodný človek je na zvážení odborníkov a strážcov zákona.