Bol 26. február 1960. Tento deň prebiehal ako každý iný. Ľudia chodili do práce a deti do školy. V meste Námestovo na Orave to nevypadalo inak. No krátko po 16-tej hodine sa v miestnom kostole udial hrozný zločin, ktorý obyvateľov straší dodnes.
Orava patrí do regiónu s vyšším počtom veriacich ľudí. Návštevy kostolov sú medzi obyvateľmi bežnými aj mimo bohoslužieb. Nie je preto neobvyklé vidieť ľudí vchádzať do kostola v ktorúkoľvek dennú dobu, aby sa zastavili na svoju pravidelnú modlitbu. Rovnakým dojmom pôsobil aj 21-ročný Ján Jenej. Mladík sa však do kostola vybral pod inou zámienkou. Chystal sa vykradnúť pokladničky s milodarmi, aby mohol ukojiť svoju závislosť na alkohole a cigaretách.
Hoci mal Ján iba 21 rokov, nebolo to poprvé čo sa chystal spáchať trestný čin. Krátko po svojich 18-tich narodeninách bol odsúdený na 2 a pol roka za pokus o znásilnenie. Po prepustení sa zamestnal v bani a neskôr aj ako strojný zámočník, za ktorého bol vyučený. Práca mu ale moc nevoňala, a tak začal kradnúť a falšovať listy a šeky. Občas mu nejaké drobné dala matka a taktiež okrádal spolubývajúcich na ubytovni. Peňazí mal však stále málo.
V osudný deň Ján vošiel do Kostola sv. Šimona a Júdu okolo 4-tej hodiny poobede. Pod kabátom mal schovanú sekeru na rozbitie pokladničiek. Ako vošiel rozbil prvú pokladničku. Ešte skôr než skontroloval jej obsah ho niečo vyrušilo. Do kostola vstúpila slobodná matka Helena Vojtechovská, ktorá na fare vypomáhala. Do kostola chodila denne, aby sa pomodlila, pozametala a večer uzamkla hlavný vchod. Zastavila sa na svojom pravidelnom mieste, kľakla si, vytiahla ruženec a začala sa modliť. V tej chvíli sa stalo niečo nepochopiteľné. Z ničoho nič k Helene zozadu pristúpil Ján a udrel ju sekerou po hlave. V bezvedomí jej bezvládne telo odtiahol k spovednici v severnej časti kostola. Pri spovednici si Ján všimol, že ešte dýcha. Vrátil sa po sekeru a zasadil jej ďalšie 4 rany do hlavy. Po masakri nebohú ženu vyzliekol a pokúsil sa ju znásilniť. Nakoniec si to rozmyslel, pretože bola na Jánov vkus stará.
Po brutálnom morde Heleny, sa Ján znovu pustil do rozbíjania pokladničiek. Opäť ho niekto vyrušil. Tentoraz do kostola vstúpil Florián Vavriňák. Florián bol otec 3 maloletých detí. Jeho manželka už niekoľko rokov trpela nevyliečiteľnou chorobou, preto celá váha starostlivosti o rodinu visela na ňom. Do kostola chodil naberať “životnú energiu“. V tento deň ho do kostola poslala manželka, aby si trochu odpočinul. Vedela, že po návšteve Božieho chrámu sa cíti lepšie. Čo však nevedela je, že to je posledný krát, čo svojho milovaného muža vidí nažive.
Keď Florián vošiel do kostola, namieril si to k soche Panny Márie. Kľakol si na kolená a rovnako ako predchádzajúca obeť začal s pravidelnou modlitbou. V zamyslení si nevšimol prikrádajúceho sa Jána, ktorý k nemu mieril zozadu. Nevšimol si ani to, ako nad hlavu dvíha sekeru a rana mieri rovno na jeho hlavu. Florián padol k zemi, kde schytal ešte niekoľko rán do hlavy. Bol na mieste mŕtvy. Vrah mu nakoniec prehľadal vrecká a ukradol 250 kčs.
Vražda Floriána mala smutnú dohru na celú jeho rodinu. Krátko potom, čo sa jeho manželka dozvedela o hroznom masakri podľahla zákernej chorobe a z ich 3 detí sa stali siroty.
Zmarené životy dvoch ľudí nemilosrdnému Jánovi nestačili. Keď do kostola vstúpila iba 17-ročná Albína Sroková, 2-násobný vrah vedel, že ju musí mať. Bola mladá a krásna. Presne to potreboval na uspokojenie svojich túžieb.
Albína prišla do kostola, aby si dodala odvahu pred maturitou. Chvíľu potom, ako tam vošla, sa zopakoval scenár predchádzajúcich napadnutí. Ján prišiel k Albíne zozadu a udrel ju sekerou do hlavy. Dievča spadlo na zem, kde schytalo ďalšie 2 rany sekerou. Ešte stále živú ju Ján odvliekol vedľa chladnúceho tela Heleny. Po niekoľkých ďalších ranách jej pľúca zaplavila krv, čo malo za následok smrť. Zmasakrované dievča vrah obnažil a pohlavne zneužil.
Po 3-násobnej vražde v námestovskom kostole Ján porozbíjal zvyšné pokladničky a s ich obsahom celý zakrvavený odišiel z kostola. Bez potreby zbaviť sa krvavých šiat išiel mestom k neďalekému kultúrnemu domu, kde odhodil sekeru. Odtiaľ zamieril do krčmy. Keď sa ho miestny štamgasti pýtali, prečo je celý od krvi odpovedal, že sa pobil kvôli frajerke. V tej chvíli to nikto neriešil. Z krčmy ho nakoniec vyhodili kvôli agresívnemu správaniu. Svoju cestu si tak namieril do Trstenej na večeru. Potom išiel vlakom do Vrútok, kde bývali jeho strýko a teta.
Mŕtvoly našla ráno v kostole staršia pani prichádzajúca na rannú bohoslužbu. Svojim krikom privolala farára, ktorý sa práve chystal na spoveď budúcich mladomanželov. Brutálny zločin sa rýchlo rozniesol po celom meste. Rýchlo sa začali ozývať svedkovia, ktorí príslušníkom VB uviedli ako podozrivého práve Jána Jeneja. Medzi svedkami boli napríklad štamgasti z krčmy alebo krčmárka, ktorej Ján platil krvavými bankovkami. Vrah bol zatknutý ešte v ten deň vo Vrútkach. Ján nič nezapieral a k činu sa hneď priznal. Vedel, že mu hrozí trest smrti. Pri rekonštrukciách vrážd musel byť kostol silno strážený, lebo obyvatelia mesta chceli spravodlivosť zobrať do vlastných rúk.
Do dnešného dňa nevieme prečo sa mladík rozhodol vraždiť. Aj keď sa k činom priznal, motív nikdy neprezradil. Podľa súdnych znalcov to bol človek bez empatie a svedomia so sklonmi k sadizmu a sexuálnej deviácii. Závislosť na alkohole jeho správanie iba zhoršovala.
Ján Jenej bol za hrozný čin odsúdený na trest smrti. Na vykonanie nečakal dlho. Popravený bol ešte toho roku, 20. decembra 1960. V čase popravy mal iba 21 rokov.
