Vo väčšine prípadoch masových strelieb nie je páchateľ nikdy potrestaný. Dôvod je jednoduchý – smrť. Strelec často nakoniec otočí zbraň proti sebe, alebo zomrie pri prestrelke so strážcami zákona. Preto je “veľký úspech“, keď sa takéhoto človeka podarí dolapiť a odsúdiť. Jeden z týchto prípadov je aj Nikolas Cruz, ktorý spôsobil jednu z najhorších masových strelieb v USA a kvôli ktorému sa Florida rozhodla zmeniť zákony.
Nikolas Cruz sa narodil 24. septembra 1998 v meste Margate na Floride. Jeho matka, Brenda Woodward, bola prostitútka závislá na alkohole a drogách a svoju závislosť neobmedzila ani počas tehotenstva. Po narodení si ho adoptoval starší manželský pár, Roger a Lynda Cruzovi. Spoločne sa presťahovali do mesta Parkland.
Po narodení mu bol diagnostikovaný fetálny alkoholový syndróm, ako následok závislosti jeho biologickej matky. Keď mal 2 roky, jeho biologická matka porodila ďalšieho syna, Zacharyho, ktorého si manželia Cruzovi tiež adoptovali. Nikolas už ako 3-ročný začal navštevovať psychológa a bol mu diagnostikovaný oneskorený vývin. Kvôli tejto poruche sa ako dieťa nevedel začleniť do komunity, z čoho začala plynúť jeho frustrácia a hnev. Často bol šikanovaný a to aj zo strany mladšieho brata. K tomu ešte trpel ADHD, autizmom, depresiou a emocionálnou poruchou správania.
„Mala som sa snažiť viac, aby sa z neho stal lepší človek. Veľmi sa izoloval. Iba sedel v rohu a pozoroval ostatných. Kvôli jeho rečovému oneskoreniu mu bolo jednoduchšie používať ruky, pretože nepoznal slová, ktorými by sa vyjadril,“ spomína riaditeľka škôlky Annie Fisher, ktorú Nikolas navštevoval.
V 5-tich rokoch bol svedkom toho, ako jeho nevlastný otec Roger zomrel na infarkt. Mal 67 rokov. Lynda, ktorá v tom čase mala 57 rokov, zostala na výchovu dvoch malých chlapcov sama. Na pomoc im niekedy chodila sociálna pracovníčka. Obaja synovia mali problémy so správaním a matka si s nimi často nevedela rady. Po smrti manžela začala byť paranoidná. Ako žena v domácnosti nemala žiadny príjem a začala byť chorobne šetrivá. Odpájala elektronické spotrebiče, zamykala chladničku, aby synovia nemohli jesť bez povolenia a nakoniec skoro prestala nakupovať potraviny a jedlo si “požičiavala“ od susedov. Keď chlapci prišli do tínedžerského veku, často volala domov na synov políciu.
Pre problémy s peniazmi obmedzila aj Nikolasove návštevy psychológa, ktoré mu boli odporučené 2-krát týždenne. Podľa psychológa, ktorý mal Nikolasa liečiť, ho Lynda priviedla na sedenie iba 15-krát za 13 mesiacov.
Nie je sa čomu čudovať, že sa Nikolasove správanie začalo zhoršovať. Býval čoraz agresívnejší a výbušnejší. V susedstve ho nazývali “ten divný“ a stal sa vyvrheľom. Napriek tomu všetkému Lynda stále tvrdila, že je jemný a milujúci syn.
Podľa nemenovaného zdroja mal byť Nikolas počas dospievania sexuálne zneužitý svojim rovesníkom.
Na strednú školu nastúpil na Westglades v Coral Springs. V ôsmom ročníku prestúpil na Cross Creek School v Pompano Beach, ktorá ponúka program pre emocionálne a behaviorálne postihnuté deti. Odtiaľ nakoniec v desiatom ročníku prestúpil na Marjory Stoneman Douglas High School. Nikolas dúfal, že po absolvovaní školy vstúpi do armády a stal sa členom armádneho zboru pre výcvik mladých rezervných dôstojníkov. Bohužiaľ, kvôli problémovému správaniu ho zo školy vyhodili a bol preradený do alternatívnej školy.
V novembri toho istého roku prišla pre Nikolasa najväčšia rana. Jeho nevlastná matka Lynda zomrela na zápal pľúc. Po jej smrti sa s bratom presťahovali k rodinnej priateľke, kde však Nikolas vydržal menej ako mesiac. Kvôli bitkám a nezhodám s jej synom sa musel odsťahovať. Nový domov našiel u rodiny Sneadových. Tí sa neskôr vyjadrili, že Nikolas bol emocionálne na dne, ale 2 týždne pred jeho besnením povedal, že sa cíti šťastnejší ako kedykoľvek predtým.
„Ahojte, moje meno je Nik a budem nasledujúcim školským strelcom v roku 2018. Môj cieľ je minimálne 20 ľudí s AR-15 a s pár dymovnicami. Myslím, že by som to mohol zvládnuť. Miesto je Stoneman Douglas v Parklande na Floride. Bude to veľká udalosť. Keď ma uvidíte v správach, všetci budete vedieť kto som (smiech). Všetci zomriete. Už sa nemôžem dočkať,“ hovorí Nikolas vo videu, ktoré zverejnil na sociálnych sieťach pár dní pred masakrom.
Ďalšie video Nikolas zdieľal 14. februára 2018, v deň, kedy sa rozhodol vykonať svoju pomstu. „Dobre. Takže, tu je plán. Zavolám si Uber popoludní pred 14:40. Odtiaľ pôjdem do školského kampusu, vyjdem po schodoch, vyložím svoje tašky, zoberiem AR a začnem strieľať ľudí na hlavnom dvore. Ľudia budú zomierať.“ V nasledujúcom videu vraví: „Dnes je ten deň. Deň, kedy sa to všetko stane. Deň môjho masakru započne. Všetky deti v škole budú utekať, budú sa báť a skrývať sa. Z moci môjho hnevu budú všetci vedieť kto som. Som nič a som nikto. Môj život je bezvýznamný. Vzdávam sa všetkého, čo mi bolo drahé. Každý deň vidím koniec sveta. Žijem osamelý život v ústraní a samote. Nenávidím všetkých a všetko. S mocou mojej AR budete všetci vedieť kto som. Mám toho dosť, ako mi všetci hovoria čo a kedy mám robiť. Mám dosť toho, ako ste ma nazývate idiotom a hlupákom, no v realite ste vy hlupáci. Všetci ste hlúpi a máte vymleté mozgy so všetkých tých zkurvených politických vládnych programov. Uvidíte. Všetci budete poznať moje meno. Moja láska k tebe, Angie, nikdy nezmizne. Dúfam, že sa stretneme v posmrtnom živote. Tak či tak, všetci jedného dňa zomrieme.“
Krátko po 14-tej hodine si Nikolas zavolal Uber, ktorý ho doviedol k jeho bývalej strednej škole Marjory Stoneman Douglas v čase 14:19. O tejto hodine bol zachytený na kamerovom zábere, ako mieri k budove č.12 s batohom a púzdrom na zbrane. V budove sa nachádzalo asi 900 študentov a 30 učiteľov. Na kamere si ho všimol člen ochranky, ktorý zalarmoval kolegu.
Prišiel okamžik kedy mali ochrankári spustiť code red, no podľa pravidiel, nemôžu spustiť signál, pokiaľ nie je jasne vidieť, že je človek ozbrojený. Toto však bola chvíľa, kedy Nikolas dostal “najväčší nábeh“. Signál bol spustený až potom, čo sa z budovy č.12 začali ozývať výstrely. To bolo v čase 14:21.
Po vstupe do školy si Nikolas na schodisku vytiahol zbraň a náboje. Tam stretol jedného zo študentov, ktorému povedal: „Radšej odtiaľto vypadni. Začne to tu byť chaotické.“
Ako prvé spustil Nikolas požiarny poplach, aby vyvolal rozruch. Strieľať začal, až keď študenti začali vybiehať na chodbu. Strieľal aj v triedach a von oknom.
V jednej zo zasiahnutých tried sa zrovna vyučovalo o histórii holokaustu a boji proti rasovej nenávisti. Strelec nevedomky vstúpil práve do tejto triedy, kde po jeho útoku zostalo 5 zranených. Po útoku sa tu našli zásobníky pokreslené hákovými krížmi.
Na prvom poschodí za sebou zanechal 11 mŕtvych. Ako postupoval ďalej, zabil ďalších 6 osôb vnútri školy a na dvore. Mnohých ďalších zranil. V tej dobe už s útokom bola oboznámená polícia. Študenti zdieľali fotografie a videá z miesta činu na sociálnych sieťach, volali svojim blízkym a na tiesňovú linku 911.
V jednom z učiteľských kabinetov si Nikolas postavil dvojnožku, aby mohol strieľať z okna ako ostreľovač. Tento plán mu však nevyšiel, lebo okná boli vyrobené zo skla odolného proti orkánom. O 14:25 bola škola uzavretá.
Dve minúty po uzavretí školy, 14:27, odhodil Nikolas všetky svoje veci na 3. poschodí, schodami zbehol naspäť dolu a stratil sa v dave. O minútu neskôr s ostatnými študentmi nepozorovane opustil školu.
Celý útok trval iba 7 minút. Vyžiadal si 17 obetí a ďalších 17 osôb bolo zranených.
Potom, ako Nikolas odišiel zo školy, išiel do Coral Spring, vzdialeného asi 2 míle od školy. V tej chvíli už polícia vedela približný popis páchateľa. Jednalo sa o bieleho muža v bordovom tričku s logom školy, tmavými nohavicami a šiltovkou.
O približne 20 minút neskôr si Nikolas kúpil drink v miestnom Walmarte a odtiaľ išiel do neďalekého McDonald’s. Tam si sadol ku stolu k Johnovi Wilfordovi. John bol bývalý študent Marjory Stoneman Douglas High school a zároveň brat jednej z terajších študentiek. V McDonald’s čakal na svoju matku, ktorá ho mala vyzdvihnúť. Nikolas sa ho spýtal, či by ho nemohli hodiť domov, na čo John odpovedal nie a odišiel. Nikolas išiel za ním, ale každý sa nakoniec vybral svojim smerom. John v tej chvíli ešte netušil, že jeho sestra je po smrti a jej vrah sedel práve oproti nemu.
Vrah bol zatknutý o 15:41 dôstojníkom Michaelom Leonardom, ktorý práve prehľadával okolie a pátral po strelcovi. Dôstojník povedal, že keď uvidel podozrivého zastavil, vytiahol zbraň a nariadil mu ľahnúť si na zem. Nikolas nijak neprotestoval. Po zatknutí bol prevezený na pohotovosť kvôli problémom s dýchaním. Po ošetrení bol prevezený do väzenia v okrese Broward. Tam bol umiestnený na samotku a bola mu pridelená samovražedná hliadka.
Pred súdom sa masový vrah objavil už nasledujúci deň. Bol obvinený zo 17-tich vrážd 1. stupňa a 17-tich pokusov o vraždu 1. stupňa. “Do hry“ sa tak dostal trest smrti.
Súdny proces bol niekoľkokrát odložený. Prvýkrát to bolo kvôli dedičskému konaniu Nikolasovej zosnulej nevlastnej matky. Podľa výšky zdedeného majetku sa malo rozhodnúť, či si odsúdený bude môcť dovoliť súkromného právnika, alebo mu bude pridelený verejný obhajca. Tento proces trval až do apríla nasledujúceho roku.
Počas tohto obdobia bol Nikolas obvinený z napadnutia väzenského dozorcu, za čo bol odsúdený na 26 rokov väzenia.
Nový dátum súdneho procesu bol stanovený na 27. januára 2020, no bol znovu odložený z dôvodu pandémie Covidu-19.
Dňa 20. októbra 2021 sa Nikolas Cruz priznal ku všetkým 34. obvineniam, verejne oľutoval svoje činy a ospravedlnil sa smútiacim rodinám.
Pred súdom vystúpilo mnoho svedkov, ako rodiny obetí, psychológovia, zasahujúci policajti alebo preživšie obete. Mnohí z nich neskrývali svoju nenávisť voči strelcovi a verejne mu priali smrť. Dokonca vyzývali aj iných väzňov, aby sa o neho vo väzení “postarali“. Predložené boli taktiež digitálne dôkazy z histórie vyhľadávania z Nikolasovho počítača. V tomto zozname našli odkazy napríklad na Columbine High School, pieseň Pumped up kicks, znásilňovanie, mučenie alebo nacizmus.
Rozsudok bol vynesený 2. novembra 2022. Po hlasovaní poroty 9:3 nemohol byť Nikolas Cruz odsúdený na trest smrti. Nakoniec bol uznaný vinným zo všetkých obvinení a bol odsúdený na 34 po sebe idúcich doživotných trestov bez možnosti podmienečného prepustenia.
Po vynesení rozsudku ostala väčšina ľudí v šoku. Pozostalí boli rozhorčení, že 17-násobný vrah nedostal trest smrti. „Dúfam, že bude mať v sebe strach každú sekundu svojho života presne tak, ako mal tento strach každý z našich blízkych, ktorých zavraždil. Mal by žiť v tomto strachu a mal by sa báť každú sekundu po zvyšok svojho života,“ povedala matka jednej z obetí. Otec ďalšej z obetí sa vyjadril k porote: „Som znechutený porotcami. Som znechutený systémom. Tým, že môžete zabiť 17 ľudí a ďalších 17 zraniť a nedostať trest smrti. Za čo vlastne máme trest smrti?“
Prípad jedného z najhorších masových strelcov rozpútal veľa diskusií ohľadom trestu smrti po celých Spojených štátoch. Na Floride platil zákon, že odsúdený nemôže byť odsúdený na smrť, pokiaľ sa 12-členná porota nezhodne na jednomyseľnom verdikte. Tento čin bol však tak brutálny, že po 5 rokoch od masakru, 20. apríla 2023, Florida zrušila jednomyseľnosť poroty a zmenila zákon na prevahu poroty 8:4 na udelenie trestu smrti.
Nikolas Cruz je v súčasnosti považovaný za jedného z najhorších a najnenávidenejších väzňov na Floride. Kvôli tomuto “statusu“ nie je známe miesto jeho pobytu.
