Pohľad na sympatickú blondínku mnohých mužov očaril. To bol vlastne aj plán, keďže žena si privyrábala prostitúciou. Nemala však z toho také potešenie, ako jej klienti. Práve naopak. Cítila odpor. Jedným z hlavných dôvodov bola jej homosexuálna orientácia. Reč je o češke Jaroslave Fabiánovej. Ostrieľanej kriminálnici, ktorá sa pre finančnú odmenu neštítila ani toho najhoršieho zločinu – vraždy.
Jaroslava Fabiánová sa narodila 21. augusta 1965 v Děčíne. Jej detstvo nebolo ničím ojedinelé. “Na svoje detstvo spomínam rada. V kolektíve som nemala problémy, neutekala som z domu, netúlala som sa a ani som neklamala. Bola som vlastne vzorná,“ spomína neskôr na svoje detstvo.
Všetko začalo ísť dole vodou, keď sa jej rodičia rozviedli a ani jeden z nich nejavil o Jaroslavu a jej dvoch bratov záujem. Mala 13 rokov. Začala chodiť “za školu“ a kradnúť. Ako tínedžerka sa dostala do partie rómskych detí, ktorých hlavný príjem tvorili krádeže a občasná prostitúcia.
Dňa 20. októbra 1981 sa Jaroslava stretla so 78-ročným Vladimírom Z. Od svojich priateľov vedela, že muž veľmi rád platí mladým chlapcom a dievčatám za uspokojenie jeho sexuálnych chúťok. Po akte, pri prepočítaní svojho “zárobku“ sa naštvala. Očakávala viac. Vzala do ruky kladivo, ktoré našla u muža doma a niekoľkokrát ho udrela do hlavy. Vladimír sa zrútil k zemi. Dievčaťu to nestačilo a pokračovala v bodaní do tváre s nožom a šidlom. Bodala, pokiaľ si nebola istá, že je starý muž mŕtvy. Potom ho okradla. V tom čase mala iba 16 rokov.
Zločin mladej vrahyni prechádzal skoro mesiac. Chytili ju po tom, čo syn obeti prišiel na políciu s tým, že sa nevie s otcom skontaktovať. Za tento čin bola odsúdená ako mladistvá na 7 rokov. Po vynesení rozsudku sa odvolala a trest jej bol znížený na 4 roky a 6 mesiacov.
Po prepustení z väzenia sa nasťahovala ku svojej matke do Děčína. Dlho tam však nepobudla a odišla do Prahy, kde sa živila krádežmi a prostitúciou. Prostitúciu povýšila na nový level – “uspávačku“. Táto “profesia“ bola veľmi populárna v 80. a 90. rokoch minulého storočia. Prostitútka svojim zákazníkom pred pohlavným stykom nenápadne podala prášky na spanie, počkala než zaspia a potom ich okradla.
Ako uspávačka si vedela prísť k dobrým peniazom. Američana menom Bob po uspaní okradla týmto spôsobom o 7000 dolárov a ukradla mu elektroniku za 250 000 českých korún. O pár týždňov neskôr sa zoznámila s dvomi maďarskými turistami. Lieky im primiešala do piva. Nevedela však, že jeden z mužov je kardiak. Predávkovanie liekmi neprežil. Za zločin bola už 2-násobná vrahyňa v roku 1996 odsúdená na 10 rokov väzenia. V roku 2001 bola podmienečne prepustená.
Recidivistku ani druhý pobyt za mrežami nezmenil a po prepustení sa vrátila do starých koľají. Znovu sa usadila v Prahe. Vo februári 2003 skončila opäť v putách. Pristihnutá bola pri krádeži telefónu, ktorý následne predala v záložni. Za krádež bola odsúdená na 1 rok väzenia s 3-ročným odkladom.
V 29. mája 2003 sa Jaroslava na autobusovej stanici Florenc v Prahe zoznámila s 83-ročným Augustínom Kůrou. Pozval ju do reštaurácie Šatlava, ktorá sa nachádzala v budove, kde muž býval. Neskôr ju pozval k sebe domov a údajne jej ponúkol miesto na prespanie. Večer sa Augustínovi malo urobiť nevoľno. Jaroslava mu uvarila polievku a postarala sa, aby sa cítil príjemne. Na oplátku jej mal darovať tri obrazy. Dva dni na to, kontaktovala znalkyňu, pomocou ktorej sa podarilo jeden z obrazov predať do galérie za 10 000 korún. Ďalší predala za 2000 korún. Tretí obraz bol znehodnotený pri vyrezávaní z rámu a skončil v koši.
Dňa 5.6.2003 prišiel do bytu Augustína Kůru známy, aby ho skontroloval. Muža našiel sedieť v kresle prikrytého dekou. Po odkrytí sa mu naskytol pohľad na nevládne dobodané telo. “Augustín Kůra sedel v kresle v trenkách a tielku. Na hlave mal bodné rany a na prvý pohľad bolo zrejmé, že sa jedná o lúpežnú vraždu. Na stene v obývačke totiž chýbali obrazy a prázdne rámy boli opreté o stenu. Naviac boli v byte prehľadané všetky zásuvky, v ktorých niekto evidentne hľadal peniaze a cennosti. Paradoxne v kresle pod sedadlom, kde sedel zavraždený, bola nájdená obálka s hotovosťou asi 50 000 českých korún,“ vyjadril sa k prípadu poručík Roman Pavlík.
Nájsť vinníka nebolo ťažké. Na mieste činu našli vyšetrovatelia dostatok dôkazov a stôp, usvedčujúcich Jaroslavu Fabiánovú. Kľúčovým dôkazom sa stala výpoveď ženy, ktorá videla v osudný deň Jaroslavu s obeťou v reštaurácii Šatlava.
“Bolo horko, čakala som v tieni na autobus. Pán Kůra ma pozval na pivo. Potom sme išli k nemu domov, kde mi ukazoval fotky zo sveta. Tie obrazy mi dal on. Sám ich zvesil zo steny a vyrezal z rámu. Chcel mi len pomôcť, aby som mohla zaplatiť nájom. Ja som ho nezabila, kto vie, kto prišiel do bytu po mne.“
Bohužiaľ, vrahyňa nebola zatknutá dostatočne rýchlo. V auguste rovnakého roku stihla zabiť svoju poslednú obeť. Dňa 8. augusta sa spoznala s 31-ročným Richardom Sýkorom. Spolu išli na diskotéku a ako aj v ostatných prípadoch sa nakoniec premiestnili do bytu obeti. Keď sa po niekoľkých dňoch neukázal Richard v práci začal mať o neho kolega strach a skontaktoval sa s jeho rodinou.
Po znepokojivom telefonáte sa Richarda vybrala skontrolovať dcéra. Pri príchode do bytu našla svojho otca dobodaného v kúpeľni medzi umývadlom a vaňou. Na tele mal 38 bodných rán. Z bytu zmizli aj peniaze a cennosti v hodnote 24 000 korún.
Kvôli podobnosti dvoch posledných prípadov, polícia navštívila obsluhu na diskotéke z dňa 8. augusta a ukázala im fotografiu Jaroslavy Fabiánovej. Zamestnanci potvrdili, že sa jedná o ženu, ktorá v osudný deň odišla domov so zavraždeným.
Polícia na možnú sériovú vrahyňu nasadila tím vyšetrovateľov v utajení. Zdržiavali sa hlavne v nočných baroch. Tam ju spoznal jeden z vyšetrovateľov, Miroslav Hyhlík. Dozvedel sa, že sa žena nezdržuje na mieste svojho trvalého bydliska, ale býva u svojej priateľky na neznámom mieste v Prahe. Rovnako zistili, že si pravidelne každý 22. deň v mesiaci chodí na úrad práce vyberať sociálne dávky. Preto si polícia počkala a 22. augusta 2003 ju zatka priamo na úrade.
Bola obžalovaná z vraždy Augustína Kůru a Richarda Sýkoru. Aj keď mala polícia dostatok usvedčujúcich dôkazov, stále svoju vinu popierala. “Ako si niekto môže myslieť, že by som sa s prepáčením pri mojej inteligencii vracala do bytu prekryť trestný čin krádeže omnoho závažnejším trestným činom vraždy, za ktorý mi hrozí oveľa vyšší trest? Áno, kradla som a uspávala. Ale nikdy som naozaj nikoho nezabila. Moje ruky sú čisté,“ bránila sa obžalovaná na súde.
Súdny znalec sa na súde vyjadril že niekoľkonásobná recidivistka má nadpriemerné IQ a nenapraviteľnú poruchu osobnosti. “Je vážne bezcitná a a zahľadená do seba. Je egocentrická a vraždila pre peniaze. Nič iné ako doživotie si nezaslúži.“
Súd rozhodol o jej osude až v roku 2005. Jaroslava Fabiánová, ako tretia žena v histórii Českej republiky bola odsúdená na doživotie.
