Bola mladá, krásna a talentovaná. Chcela dobyť Hollywood. Osud to však zariadil inak. Celý svet ju spoznal až po smrti. Pohľad na jej nahé znetvorené telo desí ľudí aj po viac ako 75-tich rokoch.
Okolo 10 hodiny ráno, 15. januára 1947, prechádzala Betty Bersingerová so svojou dcérou cez Leimert Park v Los Angeles. Keď si všimla niečo podobné figuríne vyhodené v tráve nevedela, že jej nález navždy zmení históriu losangelskej polície. Pri bližšom preskúmaní sa Betty naskytol pohľad na zmasakrované a rozštvrtené telo mladej ženy.
Telo patrilo iba 22-ročnej Elizabeth Short. V páse bolo rozrezané na dve časti a bolo úplne zbavené krvi. Črevá mladej ženy boli odstránené a uložené pod zadkom. Z pŕs a stehien mala vyrezané časti kože a mäsa. Žalúdok mala plný exkrementov, čo mohlo naznačovať, že ju vrah prínútil výkali pred zabitím zjesť. Najškaredšie zranenia mala však na tvári, kde sa jej “od ucha k uchu“ rozpínal glasgowský úsmev. Na zápästiach a členkoch mala stopy po lane, ktoré naznačovali, že bola pred smrťou zviazaná. Po celom tele mala pomliaždeniny, popáleniny, tržné rany a taktiež podľa koronera bola posmrtne znásilnená.
Prípad nádejnej herečky sa stal rýchlo medializovaný. Obeť dostala od novinárov meno Čierna Dahlia. Prezývka bola odvodená od kriminálnej drámy The Blue Dahlia, ktorá sa práve v tom čase premietala v kinách.
Prípadom boli poverení dvaja starší skúsenejší detektívi. Po ich príchode na miesto činu boli všade naokolo novinári a zvedaví okoloidúci. Chvíľu trvalo než sa ľudí podarilo vyhnať a zabezpečiť okolie. Nebol to zrovna najšťastnejší začiatok vyšetrovania, keďže miesto činu zostalo znehodnotené civilistami. Taktiež sa zistilo, že Elizabeth bola posmrtne zbavená všetkých stôp od potencionálneho podozrivého benzínom.
Blízko tela sa našlo niekoľko vriec z cementom, ktoré mali na sebe kvapky krvi. Vyšetrovatelia predpokladali, že ženu a vrecia priviezli na miesto nálezu spoločne a “nenápadne“ ich vyložili ako náklad.
Ako oficiálna príčina smrti bolo uvedené krvácanie do mozgu a následný šok.
Keď média začali pátrať po minulosti Čiernej Dhalie zistili, že sa veľmi rada obklopovala pánskou spoločnosťou. Bez väčších dôkazov ju hneď označili za prostitútku a sexuálnu deviantku. V jednej z policajných správ uviedli: “Obeť v čase svojej smrti poznala minimálne 50 mužov a počas posledných 60 dní pred smrťou s ňou bolo videných najmenej 25 mužov. Bola známa ako pútačka mužov.“
Asi týždeň po objavení mŕtvej ženy obdržala losangeleská polícia anonymný telefonát od muža, ktorý tvrdil, že je vrah Čiernej Dahlie. Ako dôkaz mal poštou poslať osobné veci patriace obeti. V balíku sa nachádzali fotografie, vizitky, rodný list obeti a zápisník, ktorý niesol meno Mark Hansen. Všetky veci boli rovnako ako telo vyčistené benzínom. Tento scenár sa ešte niekoľkokrát opakoval. Počas vyšetrovania vypočuli stovky podozrivých a niekoľko desiatok priznaní. Všetky sa však ukázali ako nepravdivé. Po rokoch sa však vynorili nové zistenia a noví podozriví.
V roku 1999 bývalý detektív LAPD Steve Hodel začal tvrdiť, že vyriešil záhadnú vraždu. Vrahom vraj mal byť jeho vlastný otec George Hodel.
Po smrti svojho otca sa Steve rozhodol prejsť jeho starými vecami. Väčšina z nich bola úplne obyčajná, až na jednu. Fotografia, na ktorej bola mladá žena s tmavými kučeravými vlasmi. Pri pohľade na fotografiu si ihneď spomenul na Čiernu Dahliu a nemohol uveriť podobnosti medzi ženami.
Tento fakt ho nenechal chladným a okamžite sa pustil do pátrania. Ako bývalý policajt sa pomerne rýchlo dokázal dostať k dôkazom zo starého prípadu. Nechal porovnať otcove písmo s listami od údajného vraha. Písmo sa vo veľa častiach zhodovalo, ale nie až na také veľké percento, aby sa dalo považovať za plnohodnotný dôkaz.
Ďalší dôkaz bol, že podľa lekárskych posudkov bolo telo zavraždenej rozrezané presnou lekárskou znalosťou zákroku zvaného hemikorporektómia. Tento zákrok sa vyučoval v 30. rokoch minulého storočia. V rovnakom čase George navštevoval lekársku fakultu.
Medzi osobnými vecami svojho otca našiel doklad o kúpe vriec s cementom rovnakej značky, aké sa našli na mieste činu, a to iba pár dní pred vraždou.
Dôkazov, ktoré Steve Hodel našiel je omnoho viac. O celom svojom “osobnom“ vyšetrovaní napísal knihu Black Dahlia Avenger: The True Story, ktorá sa stala bestsellerom.
Ďalšia osoba, ktorá tvrdí, že vyriešila záhadnú smrť je britská spisovateľka Piu Eatwell. Tvrdí, že skutočným vrahom je Leslie Dillon. Leslie pracoval pre Marka Hansena, muža, ktorého meno bolo na zápisníku medzi osobnými vecami obeti. Mark bol majiteľ nočného klubu s významnými konexiami, ktorý obeť rada navštevovala. Podľa spisovateľky si Mark najal Leslieho, aby zabil Elizabeth lebo ho odmietla. Leslieho polícia považovala nejakú dobu za primárneho podozrivého, ale nakoniec bol prepustený. Rovnako tak aj Mark. O tejto teórii Piu napísala knihu Black Dahlia, Red Rose: The Crime, Corruption, and Cover-Up of America’s Greatest Unsolved Murder.
Tretí z “najpravdepodobnejších“ podozrivých je Patrick S. O’Reilly. Muž sa spoznal so zavraždenou cez Marka Hansena v nočnom klube. Patrick bol v minulosti súdený za napadnutie svojej sekretárky, keď ju takmer dobil na smrť. Dôvodom bolo dosiahnutie sexuálneho uspokojenia bez pohlavného styku pomocou násilia.
Podľa policajných záznamov mal podozrivý chirurgicky odstránený prsný sval. Veľmi podobné zmrzačenie mala na sebe aj Elizabeth.
Keďže Patrick bol ženatý s dcérou kapitána LAPD nikdy voči nemu neboli vznesené žiadne obvinenia.
Mnoho ľudí si myslí, že polícia a vyšetrovanie boli skorumpované, lebo viacero podozrivých boli vplyvní ľudia, ktorí mali buď peniaze alebo známosti a mohli si “vykúpiť“ slobodu. Pravdu už asi nikdy nezistíme a smutné ukončenie života mladej ženy zostane navždy jednou z najväčších záhad histórie zločinu.
